Finlay - 10.kapitola: Protiliek

23. dubna 2009 v 13:29 | Natasha |  Finlay I

Tak a je tu ďalšia kapča Fin. Budem rada, ak mi napíšete nejaký komentárik. Ďakujem :D

Klik na CČ



Ráno ma zobudila Alison.

"Fin, vstávaj, zmeškala si raňajky. O chvíľu začne prvá hodina." Unavene som sa posadila, pretrela som si oči a prezliekla som sa. Chytila som tašku a vyšla som z klubovne.

"Čo si robila celú noc, Fin?" spýtala sa ma Alison nervózne, keď som už asi štvrtýkrát zívla. Vôbec som teraz nemala náladu niečo jej vysvetľovať. Bola som však rada, že prvú sme mali dvojhodinovku elixírov, aspoň som mohla zájsť za Snapeom. Omámene som vošla do triedy a sadla som si do poslednej lavice. Na hodine som sa však vôbec nevedela sústrediť a čudovala som sa, že som elixír, ktorý nám zadal Snape, vôbec urobila. Po skončení hodiny som okamžite letela za Snapeom.

"Pán profesor, na Vianoce som dostala časovrat," vyhŕkla som. "A už som ho aj použila." Snape na mňa zamračene pozrel.

"Ako som čítala v knihe, keď sa vrátim do minulosti, časovrat môžem znova použiť, až keď nastane ten čas, keď som ho otáčala, avšak tento časovrat som mohla použiť hneď, nemusela som na nič čakať," chrlila som zo seba a Snape sa nestíhal čudovať.

"Môžete mi ho priniesť, prosím?" požiadal, tak som utekala do slizolinskej klubovne. Vletela som do izby, schmatla som časovrat a ponáhľala som sa späť. Dobehla som do Snapeovej pracovne a podala som mu časovrat. Pozorne ho preskúmal.

"Nachvíľu vám ho zoberiem. Len ho prekontrolujem, či na ňom nie je nejaké kúzlo, ktoré by vám alebo vašej sestre mohlo ublížiť. Vy sa teraz sústreďte na školu a na turnaj," povedal. Prikývla som a usmiala som sa. Nechápala som, prečo sa všetci na Snapa sťažujú, veď je celkom milý. Otočila som, že vyjdem von, keď ma zastavila Snapeova poznámka:

"Ak by ste potrebovali v turnaji pomoc, môžete ma kedykoľvek navštíviť." Prekvapene som nadvihla obočie a vyšla som von. Toto som naozaj nečakala. Prišla som do klubovne, kde na mňa čakala Alison.

"Prepáč mi to včerajšie správanie," vyhŕkla na mňa. "Neviem, čo sa to so mnou deje. V poslednom čase nie som vo svojej koži."

"To je v poriadku," mávla som rukou a chcela som si sadnúť, no vtom som zacítila ostrú bolesť v rukách. Hneď som vedela, čo sa deje, tak som rýchlo utekala do spálne a zamkla som dvere. Nechápala som, prečo sa to deje. Veď som sa nepremenila skoro tri mesiace a vôbec mi to nechýbalo.

"Fin, otvor!" zabúchala na dvere Alison. Chcela som jej povedať, že nemám ako, no namiesto slov som len zavrčala. Alison zrejme pochopila.

"Alohomora," zašepkala, dvere sa otvorili a ona vošla dnu. Prosebne som na ňu pozrela, no to bola chyba. Pri pohľade na sestru vo mne narástla obrovská zlosť a mala som chuť skočiť na ňu a ublížiť jej. Našťastie som sa ovládla, hoci veľa nechýbalo. Premenila som sa do pôvodnej podoby a dychčiac som si sadla na posteľ.

"Čo sa deje?" spýtala sa Alison. "Mala si taký zvláštny výraz v očiach."

"Keď som sa na teba pozrela, dostala som chuť skočiť po tebe a ublížiť ti," povedala som roztrasene. Už som bola zúfalá. Pozrela som si na ruky a s hrôzou som zistila, že už znova mi zarastajú tigrou srsťou. Dvere izby sa otvorili a dnu vošli naše spolubývajúce - Enrica, Renatha a Teodora. Všetky tri boli z bohatých a známych čarodejníckych rodín a nikdy si nenechali ujsť príležitosť pochváliť sa svojou čistokrvnosťou. Najhoršia z nich bola Enrica. Mala dlhé vlnité blond vlasy, veľké modré oči, guľatý nos, plné pery, bola vysoká, štíhla a na prvý pohľad pôsobila ako modelka. Renatha a Teodora za ňou pobehovali ako mopslíci. Renatha ešte celkom dobre vyzerala, ale o Teodore sa to povedať nedalo. Renatha mala nakrátko ostrihané čierne vlasy, hnedé oči, úzky nos a pekne tvarované pery, nebola veľmi vysoká, no bola štíhla. Teodora bola malá, tučná, mala ryšavé vlasy, strojček na zuby a silné dioptrické okuliare. Len čo vošli do izby, rýchlo som schovala svoje ruky do habitu.

"Čo tu vy dve robíte? Zas sa tu premieňate?" posmešne sa nás spýtala Enrica.

"Veľmi ťa to trápi?" odvrkla som. "Láskavo sa nestaraj do čoho ťa nič." Enrica sa zatvárila naduto, niečo vytiahla zo svojho kufra a spolu s Renathou a Teodorou vyšla z izby. Len som pokrútila hlavou a prevrátila som očami.

"Och, ja budem rada, keď odtiaľto vypadnem," vzdychla Alison. "S nimi byť na izbe je horor." Na letné prázdniny som vôbec nepomyslela. To sa budem musieť vrátiť k mojim adoptívnym rodičom a celé dva mesiace neuvidím Freda.

"Ja nechcem prázdniny a zvlášť tie letné," zahlásila som.

"Prečo?" pozrela na mňa nechápavo. Významne som na ňu pozrela a ona pochopila. Spoločne sme vyšli z klubovne a zamierili sme do učebne čarovania. Nič zaujímavé sme nerobili. Ja už som v podstate všetko vedela - cez vianočné prázdniny som si prelistovala učebnicu čarovania a učila som sa všetky kúzla, ktoré tam boli. Profesora Flitwicka som počúvala iba na pol ucha.

"Fin, myslíš, že nás posunú ďalej?" spýtala sa ma potichu Alison.

"Kde? V turnaji? No, to vážne neviem, nevidela som ostatných vybratých," prebrala som sa zo zamyslenia. Na turnaj som úplne zabudla.

"Kedy pôjdeme znova trénovať do Núdzovej miestnosti?"

"Neviem, môžeme aj dnes po vyučovaní," navrhla som.

"Dobre," súhlasila Alison. Po zazvonení som rýchlo vyšla z triedy.

"Slečna Lestrangeová!" začula som Snapov hlas. Zastala som a otočila som sa.

"Áno, pán profesor?"

"Prišiel som vám vrátiť časovrat," strčil mi retiazku do ruky, otočil sa a odišiel. Nechápavo som ostala stáť s časovratom v ruke. Po chvíľke som len mykla plecom, navliekla som si časovrat na krk a išla som do klubovne. Cestou som však stretla Freda.

"Ahoj," usmiala som sa, no on na mňa len zamračene pozrel a pokračoval v ceste. -Čo sa mu stalo?- pomyslela som si.
Po vyučovaní som spolu s Alison zamierila do Núdzovej miestnosti. Nikto tam, našťastie, nebol. Vošli sme dnu a začali sme trénovať.

"Expeliarmus!" zvolala som, keď sme si zložili tašky. Alisonin prútik ku mne okamžite doletel.

"Hej, to nebolo fér!" zasmiala sa a ja som jej hodila prútik späť. Zrak mi padol na zaprášenú policu plnú kníh. Podišla som ku nej, zatiaľ čo Alison skúšala vyčariť Patronusa. Teraz sa jej vôbec nedarilo. Vytiahla som jednu knihu a začala som v nej listovať. Ako som zistila, bola to kniha o elixíroch a ich využití. Ku každému elixíru bol priradený obrázok. Obrátila som stranu a našla som obrázok elixíru, ktorý sa veľmi podobal tomu, čo nám dala Bellatrix pri narodení. Bolo pri ňom napísané, že ten, kto užije tento elixír a predtým bude zakliaty, nikdy sa kliatby nezbaví. Existuje jediný protiliek - sliny acromantuly zmiešané so slzami fénixa.

"Alison," oslovila som sestru, no tá na mňa akosi nereagovala. Obrátila som sa a zbadala som ju ležať na zemi celú stuhnutú. Zarazila som sa. Ako som zistila, zasiahlo ju znehybňujúce zaklínadlo. Niečo som zamrmlala a Alison sa postavila.

"Čo sa stalo?" spýtala som sa.

"Chcela som si na tebe vyskúšať znehybňujúce zaklínadlo, ale od niečoho sa to odrazilo," oznámila mi Alison zahanbene. To ma zarazilo ešte viac.

"Skús to ešte raz," vyzvala som ju.

"Petrificus totalus!" zvolala, objavil sa záblesk svetla, no nič sa nestalo.

"Tak toto som naozaj nečakala. Žeby ďalšia neobjavená schopnosť?" uvažovala som. Alison mykla plecami a podišla ku mne. Ešte stále som držala v rukách knihu.

"Čo to je?"

"Našla som protiliek na naše prekliatie," uškrnula som sa. "Teraz už len skočiť za Snapeom a máme to."

"Tým by som si nebola taká istá," zatiahla pochybovačne Alison, keď dočítala.

"Prečo?"

"Ten elixír sa pripravuje veľmi dlho, skoro tri roky. A okrem toho, kde chceš zohnať acromantulie sliny a fénixove slzy? To je základ tohto elixíru, bez toho to nespravíš." Zúfalo som na ňu pozrela.

"Dúfam, že Snape bude mať v zálohe nejakú acromantulu a fénixa, ináč..."

"Fénixa má profesor Dumbledore," prerušila ma. Vydýchla som si. Aspoň niečo by sme mali. Alison sa však dvakrát nadšene netvárila.

"A okrem toho, acromantula je obrovský pavúk, takže pochybujem, že Snape bude mať jednu *v zálohe*," zatvárila sa pochybovačne. Prekvapene som na ňu pozrela. Čoraz viac ma udivovala a viackrát som premýšľala nad tým, čo ďalšie na mňa vytiahne.
Večer som nemyslela na nič iné, len na to, či máme nádej zbaviť sa nášho prekliatia. V klubovni som zamyslene sedela dlho do noci. Rozmýšľala som, ako by sa dala zohnať acromantulia slina, keď ma niečo napadlo: Nemohli by acromantule žiť v Zakázanom lese? Rýchlo som pozrela na hodiny. Bolo pol dvanástej. Ešte som do svitania mala dosť času. Pomaly som vyšla do spálne, tak, aby som nikoho nezobudila, som si zobrala bundu a vyšla som z klubovne. Potichu som sa zakrádala Rokfortom, až som prišla ku hlavným dverám. Opatrne som ich otvorila a ovanul ma prúd studeného vetra. Už som chcela vykročiť von, keď som začula niečie rýchlo sa blížiace kroky.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 janda janda | Web | 23. dubna 2009 v 13:33 | Reagovat

tak sme teda sb bo nn???
ja jen ze chci tridit tak pisu!!

ps:doufam ze sme sb, jinak by me to mrzelo :(

2 ladygaga100 ladygaga100 | Web | 23. dubna 2009 v 13:34 | Reagovat

ahooj maš kraasny blogik pls kukni ten moj awojkyy!

3 Barush→SB Barush→SB | Web | 23. dubna 2009 v 15:48 | Reagovat

wow.. další úžasná kapitola :) těšim se na další dej mi potom prosím vědět ;)

4 Lizz Lizz | Web | 24. dubna 2009 v 15:57 | Reagovat

Aragog?:D jupííí..xDDD jenom se tam s nim prosim nevypisuj mco dopodrobna nebo tu část nebudu moc číst..xDD mám arachnofobii..xD

5 Dada Dada | Web | 5. května 2009 v 16:43 | Reagovat

jeej sranda krása :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama