Finlay - 11.kapitola: Ďalšie tajomstvá

24. dubna 2009 v 17:46 | Natasha |  Finlay I

A je tu ďalšia časť Fin. Ospravedlňujem sa, že tak neskoro, ale bola som u spolužiačky na oslave a prišla som oveľa skôr, ako som mala v pláne. Tak prajem príjemné čítanie.



Rýchlo som uvažovala, kam sa schovať, no už bolo neskoro. Spoza rohu vyšla profesorka McGonnagallová a keď ma zbadala, nahnevane na mňa pozrela.

"Slečna Lestrangeová, prečo nie ste v posteli?" Nevedela som, čo jej mám povedať, len som tam zmätene stála a pozerala som do zeme.

"Stŕham Slizolinu 20 bodov. Teraz poďte so mnou, pôjdeme za profesorom Snapeom," zamračila sa. Pomaly som kráčala za ňou a rozmýšľala som, ako Snapeovi poviem, prečo som tak neskoro išla von z hradu. Profesorka si celú cestu niečo mrmlala. Keď sme konečne prišli ku Snapeovej pracovni, profesorka ma postrčila dovnútra, vošla za mnou a zavrela dvere.

"Severus, prepáč, že ťa ruším, ale jedna z tvojich žiačok za potulovala po hrade. Urob si s ňou poriadky," začala McGonnagallová zostra, len čo sa Snape zjavil. Prekvapene na mňa pozrel, potom sa obrátil ku profesorke:

"Ďakujem, Minerva. Ja už to vybavím." Profesorka McGonnagallová vyšla a zatresla za sebou dvere.

"Ako mi to vysvetlíte, slečna?" spýtal sa ma.

"Našla som protiliek na našu kliatbu," vyhŕkla som rýchlo.

"A kvôli tomu ste sa museli potulovať v noci po škole?" nadvihol obočie a sadol si za stôl.

"Áno, pretože doň treba acromantulie sliny a mňa napadlo, že možno v Zakázanom lese žijú nejaké acromantuly," namietla som vzdorovito.

"Kde ste to našla?" pozrel na mňa napoly vydesene, napoly udivene.

"Keď sme spolu s Alison trénovali na sobotňajší turnaj, našla som v Núdzovej miestnosti knihu s elixírmi. Tam bol aj ten elixír, ktorý nám dala Bellatrix." Porozprávala som mu všetko, čo som videla, keď som použila časovrat. Snape si zamyslene chytil hlavu do dlaní. Dlho bolo ticho.

"Zajtra mi, prosím, tú knihu doneste," povedal zrazu a rýchlo vstal, "a teraz choďte." Zarazene som vyšla von a ponáhľala som sa do klubovne. Zaspať sa mi už však nepodarilo.
Nasledujúci deň hneď po raňajkách som utekala do Núdzovej miestnosti, schmatla som knihu a ponáhľala som sa za Snapeom. Cestou som stretla Freda. Znova sa tváril nejako zvláštne.

"Fred, čo sa deje?" spýtala som sa ho skôr, než stihol zdúchnuť.

"Nič, čo by sa malo?" mykol plecom a chcel pokračovať v ceste, no ja som ho znova zastavila:

"Prečo mi nepovieš hneď, že si sa mi vtedy ospravedlnil, lebo ťa k tomu Alison donútila?" Prekvapene na mňa pozrel.

"Ona ma k ničomu nedonútila." Pochybovačne som sa naňho usmiala.

"Mňa len tak neoklameš, nie som až taká hlúpa, ako si myslíš." Fred len mykol plecom a odišiel. Ešte dlho som tam stála a pozerala z ním. Vtom so si uvedomila, že mám ísť za Snapeom. Rozbehla som a len-len som stihla dobehnúť a strčiť mu do ruky tú knihu.

"Ďakujem, slečna," poďakoval a vošiel do triedy. Ja som upaľovala na transfiguráciu a keď som prišla, profesorka McGonnagallová už bola v triede. Len čo som vošla, zazvonilo.

"Máte šťastie, slečna," nadvihla obočie. Rýchlo som si sadla vedľa Alison a tá na mňa nechápavo pozrela.

"Kde si bola?" spýtala sa zamračene.

"Neskôr ti všetko poviem," zašepkala som. Vytiahla som prútik a zahľadela som sa von oknom. Zo zamyslenia ma prebral profesorkin hlas:

"Vy nám to určite rada predvediete, však, slečna Lestrangeová?" Zmätene som na ňu pozrela.

"To máš za to, že nepočúvaš," uškrnula sa na mňa Alison a strčila mi do ruky malý papierik. Na ňom bolo napísané kúzlo, ktoré sme sa dnes učili. Vydýchla som si a sebaistejšie som vykročila k tabuli. Kúzlo mi, na moje prekvapenie, vyšlo perfektne a profesorka McGonnagallová zaň Slizolinu pridala 10 bodov. Natešene som sa usmiala a vrátila som sa na miesto. Keď konečne zazvonilo, rýchlo som vyšla z triedy a zamierila som do klubovne. Alison ma o chvíľu dobehla.

"Fin? Čo sa stalo, že..."

"Včera som chcela ísť do Zakázaného lesa a McGonnagallová ma nachytala," prerušila som ju.

"Ale čo si chcela robiť v Zakázanom lese?" zamračila sa nechápavo.

"Chcela som zistiť, či tu nežijú nejaké acromantule," odvetila som nervózne.

"Ty si sa zbláznila. To tou kliatbou, však?" pozrela na mňa neveriacky.

"Fajn, ak ti tá kliatba nevadí, ja sa ti do toho starať nebudem," naštvala som sa. "Ak ti je príjemné, že to, čo nás naučil Snape, pomaly stráca svoj účinok a premeny sa vracajú, nech sa páči, ale potom sa ku mne nechoď vyplakávať." Nadurdene som odišla z klubovne a zamierila som do knižnice. Tam sa moja nálada zhoršila ešte viac. Stretla som tam Freda s Georgeom, ktorí sa na niečom úžasne zabávali. Rýchlo som sa skryla do jedného z regálov a vytiahla som prvú knihu, ktorá mi vošla pod ruku.

"Ale, ale. Pozrime sa, kto je tu. Naša malá tigrica," začula som hlas jedného z nich, no ignorovala som to.

"No tak, Fin. Nabuď urazená, veď vieš, že to myslíme zo srandy." Sadli si okolo mňa a Fred sa uškrnul. Ja som ich ignorovala ďalej.

"Fin! Vnímaš? Netreba ťa zobrať do nemocničného krídla? Ja ťa tam kľudne odnesiem," ustarostene na mňa pozrel George.

"Vážne si nejaká bledá. Nie je ti zle?" Fred ma chytil za čelo skúšajúc, či nemám teplotu. Musela som zadržiavať smiech, no veľmi mi to nešlo. Kútiky úst už sa mi pomaly dvíhali.

"My ju asi do toho nemocničáku nakoniec budeme musieť zobrať, nejaká je horúca," poznamenal, keď odtiahol ruku. Vtedy som to už nevydržala a rozrehotala som sa. Vtom som si uvedomila, že sme v knižnici, kde by som mala byť ticho, no už bolo neskoro. O pár sekúnd sa zjavila madam Pinceová a bez milosti nás vyhodila. Ja som sa však aj potom išla popučiť od smiechu.

"No konečne, to ti teda trvalo, Fin. Prečo si nás ignorovala?" zamračili sa na mňa.

"Aspoň vidíte, aké je príjemné, keď vy ignorujete nás," odvrkla som a pokračovala som v ceste na obed. Neskôr sa ku mne pripojila Alison.

"Prepáč, Fin. Nechcela som sa s tebou pohádať," ospravedlnila sa.

"Nič sa nestalo. Je to aj moja vina," usmiala som sa a spoločne sme si sadli za slizolinský stôl. Po obede som ešte zaskočila do klubovne, aby som si zobrala veci na ďalšiu hodinu. Vošla som cez stenu, keď som si všimla Narcissu sedieť na okne. Rýchlo som otvorila a ona vletela dnu. Niečo mi na nej však nesedelo. Jej inak krásne hladké perie bolo teraz akési skrútené a jedno krídlo jej trochu odstávalo od tela. Zamračila som sa.

"Kto ti to urobil, Narcissa?" spýtala som sa jej nešťastne. Rozhodla som sa vziať ju so sebou a niekoho sa spýtať, či by mi nevedel povedať, kto by ju vedel dať do poriadku. Na chodbe som stretla profesorku Tercomovú.

"Pani profesorka, prosím vás," zastavila som ju rýchlo.

"Áno, slečna?" usmiala sa na mňa milo.

"Neviete mi povedať, kto sa zaoberá čarovnými tvormi? Moja sova je poranená," pozrela som na ňu prosebne.

"Ale áno, viem," prikývla. "Musíte ísť za profesorom Kettleburnom." Ešte mi povedala, kde nájdem jeho kabinet a ja som sa rozbehla, až mi Narcissa skoro spadla z pleca. Rozhorčene zahúkala, tak som trochu spomalila. Konečne som sa dostala ku jeho kabinetu a zaklopala som. Otvoril mi nízky sivovlasý muž s veľkým nosom a bledomodrými očami.

"Želáte si, slečna?" prihovoril sa mi.

"Prepáčte, že vás vyrušujem, pán profesor, ale moja sova je zranená, tak či by ste nevedeli..." začala som, no on ma prerušil:

"S radosťou sa postarám o vašu sovu. Keď bude v poriadku, dám vám vedieť."

"Veľmi pekne vám ďakujem," vydýchla som si a opatrne som mu Narcissu podala. Len čo sa dvere jeho kabinetu zavreli, ja som sa rozutekala na ďalšiu hodinu. Na dejinách mágie nás profesor Binns ako vždy nudil svojím monológom o nejakých povstaniach. Absolútne som nevnímala, o čom sa rozpráva. Alison vedľa mňa sedela a znudene pozerala von oknom.

"Keď som bola v klubovni, našla som tam Narcissu," zašepkala som jej zrazu. "Mala poranené krídlo." Alison na mňa vyplašene pozrela.

"Nevieš, kto...?"

"Neviem," pokrútila som hlavou. Celý deň mi to nedalo pokoja, no musela som sa prinútiť sústrediť sa. O pár dní bolo druhé kolo turnaja, kde už nás spoja do jednotlivých kategórii. Len čo som na to pomyslela, prebehli mi zimomriavky po chrbte. S Alison sme veľa času trávili v Núdzovej miestnosti, kde sme trénovali.
V jedno takéto popoludnie ma popri našom tréningu napadlo, či by sa nedalo čarovať aj bez vyslovenia kúzla nahlas. Rozhodla som sa, že to vyskúšam. Na začiatok som si vybrala kúzlo Expeliarmus. Sústredila som sa, mávla som prútikom smerom k Alison a pomyslela som si: -Expeliarmus!- Alison okamžite vyletel prútik z ruky a ona sa na mňa začudovane pozrela. Natešene som sa usmiala.

"To si bola ty?" spýtala sa. Prikývla som. Zatvárila sa obdivne. Ešte vždy ma však trápila Narcissa. Doteraz som nevedela, kto jej takto ublížil. Vyšli sme z Núdzovej miestnosti a zamierili sme do klubovne. Cestou tam sme stretli profesora Kettleburna.

"Tu máte svoju sovu, slečna. Teraz je úplne v poriadku," zastavil nás a podal mi Narcissu.

"Ďakujem veľmi pekne, pán profesor," potešila som sa a posadila som si Narcissu na plece. Profesor sa len milo usmial a odišiel. Normálne som sa začala tešiť, keď aj my budeme mať starostlivosť o zázračné tvory. Dnes sme ako posledné mali lietanie. Tento predmet som z duše nenávidela, vôbec mi nešiel aj keď som robila, čo som mohla. Profesorka Hoochová nás začala mučiť hraním metlobalu, kde mne sa ušiel vždy post strážcu. To mi celkom išlo, keďže už som na to bola zvyknutá. Teraz nás však profesorka Hoochová porozhadzovala. Alison, ktorá bola poväčšine triafačkou, teraz mala robiť strážcu namiesto mňa a ja som išla na post stíhača. Vôbec som nevedela, čo mám robiť, tak som len lietala sem a tam a obzerala som sa, čo robia ostatní. Vtom mi pred nosom preletelo čosi malé a zlaté. Natiahla som za tým ruku, že to chytím a obzriem si to, no čím so tomu bola bližšie, tým to odo mňa letelo ďalej. To ma nahnevalo, tak som pridala a po chvíli som to dobehla. Natiahla som ruku a chytila som to. Ako som zistila bola to malá zlatá loptička s krídelkami - Ohnivá strela. Vtom som začula hvizd profesorky Hoochovej, čo znamenalo koniec nášho úbohého hrania, ak sa to tak dalo nazvať.

"Výborne, slečna Lestrangeová," obrátila sa ku mne s úsmevom, len čo som zosadla do trávy. "Budúci rok sa mi možno podarí vybaviť vám miesto v metlobalovom družstve."

"Nie, pani profesorka, ďakujem, ale nemám záujem," preľakla som sa. "Naozaj sa nemusíte namáhať."

"Ale veď na to máte prirodzený talent!" rozhorčila sa.

"Pani profesorka, ja tento šport veľmi nemusím," povedala som jej na rovinu. "Prepáčte, prosím, ale lietanie nemám veľmi rada."

"Ako myslíte, slečna. Ale váš talent po čase zanikne," nadvihla obočie. Mne to bolo jedno. Vedela som, že hráči metlobalu bývajú dosť populárni, čo som ja nepotrebovala. Ja už mám popularity dosť vďaka mojim rodičom. Keď už som tak nad tým rozmýšľala, napadlo ma, prečo nemám priezvisko po otcovi, ale po matke. V ostatných rodinách bolo zvykom, že deti mali priezviská po otcoch, nie po matke.

"Si v poriadku, Fin?" spýtala sa ma Alison.

"Áno, jasné," prebrala som sa.

"Poď, ideme ešte cvičiť, zajtra je ten turnaj," vyzvala ma a zamierila na siedme poschodie. Zamyslene som išla za ňou. Keď sme začali, vôbec som sa nevedela sústrediť, stále som myslela na Narcissino zranenie a nad naším priezviskom. Vtom som niečo začula. Obzrela som sa a všimla som si, že zo steny začala opadávať omietka.

"Alison, čo robíš?" pozrela som na ňu.

"Ja nič nerobím," zašepkala šokovane. Obe sme zostali stáť na mieste a takmer sme nedýchali.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barush→SB Barush→SB | Web | 24. dubna 2009 v 18:05 | Reagovat

wow.. to sem zvědavá co to bude =o) dáš mi prosím zase vědět až bude další kapitola??=D děkuju..=o)

2 Lizz Lizz | Web | 24. dubna 2009 v 18:15 | Reagovat

nenenenenene.. co i to děláš? :( takhle to utnout... dyk dostanu AZZ.. vlastně moment to už mám..xD ale zhorší se to..xDD každopádně zajímavý jako vždycky..xD by mě zajímalo co se děje..xDD a věcná nejmenujou se MAlfoyovi právě proto, že to Lucius s BEllou chtěli utajit?? A kdyby po světě běhali dvě děti s jeho příjmením asi by to nebylo moc tajný... ale ne už zase vyejšlim.. suerp to je a těšim se na další kapču..xD

3 SweEtTinkA SweEtTinkA | 24. dubna 2009 v 19:44 | Reagovat

Tak fajn.. ja si tě přidam do sb j?

4 Lucy Lucy | Web | 24. dubna 2009 v 19:49 | Reagovat

cool blog

5 Ferré Ferré | Web | 24. dubna 2009 v 19:53 | Reagovat

Zaujímavý design...na mojom webe je dolezity oznam...

6 Lunuška Lunuška | Web | 25. dubna 2009 v 13:23 | Reagovat

Pána! Som zvedavá na pokračko!

7 Dada Dada | Web | 19. května 2009 v 16:23 | Reagovat

zaujímavé :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama