Finlay - 12.kapitola: Neobjavené schopnosti

25. dubna 2009 v 9:50 | Natasha |  Finlay I

Tu je ďalšia kapča Fin. Nebudem tu celý deň, tak aby ste sa potom nedivili, že vám nenapíšem na blog alebo tak.
Príjemné čítanie.



Chvíľu sme na seba vydesene hľadeli.

"Poďme preč," zašepkala som. "Ešte sa nám niečo stane." Obe sme rýchlo vyšli z Núdzovej miestnosti a zamierili sme na ôsme poschodie zistiť, čo to bolo. Tam nás čakalo menšie prekvapenie. Tam si Fred s Georgeom púšťali nejaké ohňostroje, ktoré dosť rachotili. Hneď sme zistili, čo nás tak vyplašilo. Neveriacky som pokrútila hlavou.

"Tak my sme sa zľakli Freda s Georgeom," zasmiala sa Alison.

"Čo blbnete, chalani?" podišla som k nim zamračene. Prekvapene na mňa pozreli, potom sa potichu rozosmiali.

"Buďte potichu, dámy. Snažíme sa naštvať Filcha," uškrnul sa George a pustil ďalší ohňostroj.

"Odkiaľ to máte?" zaujímala som sa.

"To nám ostalo ešte z Halloweenu, nestihli sme to minúť," žmurkol Fred.

"Pozor! Niekto ide!" zasyčala Alison a dobehla k nám. Okamžite sme sa nasáčkovali do najbližšej prázdnej triedy a potichu sme načúvali. Bol to Filch a vyzeral byť dosť naštvaný.

"Tí Weasleyovci," zasyčal. "Keď ich chytím, to bude trest. Poď, moja malá, ideme to tu upratať." Fred s Georgeom sa išli popukať od smiechu.

"To je sranda," zavýjal Fred. "Pokračovanie zajtra?"

"Jasné," prikývol George. "Nechcete sa pridať, dievčatá?"

"Nie, ďakujeme," odmietli sme a rýchlo sme vyšli z triedy.

"Škoda, prídete o zábavu," zatváril sa sklamane, no potom žmurkol, zamával nám a spolu so svojím dvojčaťom odišiel.

"Poďme aj my, lebo keď príde upratovačka Filch, budeme mať zle," pozrela som na Alison a spoločne sme sa pobrali do klubovne. Tá bola absolútne preplnená, nemali sme šancu nájsť si voľné kreslo a porozprávať sa, tak sme zamierili do spálne. Tam však sedeli Enrica, Renatha a Teodora. Niečo si vzrušene šepkali, no keď sme vošli dnu, stíchli. V Enricinej ruke som zbadala môj časovrat, ktorý sa jej nepodarilo schovať. Zamračene som na ňu pozrela.

"Vráť mi to," vyzvala som ju a natiahla som k nej ruku.

"Čo ti mám vrátiť? Toto je moje," zamávala mi pred očami časovratom.

"To asi ťažko," nadvihla som obočie a ukázala som na lístok s mojím menom, ktorý bol prichytený na časovrate. Enrica sa zatvárila urazene, hodila mi časovrat na posteľ, zdvihla sa a odišla. Renatha s Teodorou sa hnali za ňou. Prevrátila som očami a zvalila som sa na posteľ.

"Nechápem, prečo akurát my musíme mať také prisprostené spolubývajúce. To už by som radšej bývala s Filchom, ten aspoň nekradne," vzdychla Alison a ja som musela len súhlasiť. Toto som však pustila z hlavy a myslela som na zajtrajší turnaj. Znova na mňa išiel stres.

"Fin, na čo myslíš?" spýtala sa ma Alison po chvíli.

"Na zajtrajšok," odvetila som unavene.

"To bola veľmi konkrétna odpoveď," uškrnula sa. "Dobrú noc."

"Dobrú," zamrmlala som a zatiahla som si závesy na posteli. Moje sny vôbec neboli pokojné. Stále sa mi v nich zjavovali moji rodičia a zranená Narcissa. V noci som sa niekoľkokrát zobudila. Ráno som mala obrovské kruhy pod očami a ledva som sa vyvliekla z postele.

"Fin, dávaj pozor!" zvolala Alison, keď som po ceste na raňajky skoro šliapla do niečoho hnedého. Pretrela som si oči a zistila som, že to niečo bola nejaká Weasleyovská pasca na Filcha alebo na niektorého z študentov, tak som to obišla a omámene som pokračovala v ceste. Na raňajkách ku mne (na moje prekvapenie) zletela Narcissa so zvitkom pergamenu priviazaným o nohu. Rýchlo som ho odviazala.

"Ďakujem, Narcissa," usmiala som sa slabo a rozvinula som pergamen. Bol od môjho adoptívneho otca. Oznamoval mi v ňom, že budem mať mladšieho súrodenca. Po tvári sa mi roztiahol úsmev.
-Takže moji adoptívni rodičia ma ešte stále berú ako svoju dcéru, a ešte k tomu budem mať súrodenca, aj keď nie vlastného,- potešila som sa. Chcela som niečo povedať Alison, no nestihla som, lebo vstal Dumbledore a všetci stíchli.

"Dobré ráno," pozdravil. "Chcel by som vám zdeliť zopár informácii o dnešnom kole nášho turnaja. Tentoraz začneme Bystrohlavom, po ňom pokračuje Bifľomor, Chrabromil a nakoniec Slizolin. Tentoraz však budete súťažiť už vo dvojiciach pred ostatnými študentmi. Porota potom vyberie najlepšieho z dvojice, ktorý postúpi ďalej. Vašu dvojicu si vylosujete. Ďalšie kolo začne hneď po raňajkách. Veľa šťastia." Nervózne som sa nadýchla a pozrela som na Alison.

"Ak si ťa NÁHODOU vytiahnem a NÁHODOU ma porota posunie ďalej, tak prepáč," usmiala som sa previnilo.

"To isté platí o mne," uškrnula sa Alison. Po raňajkách sme sa všetci vyhrnuli von.

"Veľa šťastia," začula som za sebou. Obzrela som sa a zbadala som Freda s Georgeom.

"Aj vám," zaškerila som sa. Zamávali nám a zmizli v dave.

"Ja to nezvládnem," začala som nervovať. "Ja to určite dokašlem. Uvidíš."

"Ne, nedokašleš to. Ty si dobrá čarodejnica. Zvládneš to," upokojovala ma Alison.

"Slizolin!" začula som Snapov hlas. "Slizolin, ku mne, prosím!" Pretlačili sme sa k nemu. Keď sa okolo neho zhromaždila celá fakulta, požiadala nás:

"Rozdeľte sa, prosím, na jednotlivé kategórie. Prváci a druháci sem, tretiaci, štvrtáci sem a piataci, šiestaci a siedmaci sem. Ďakujem. Teraz budem chodiť pomedzi vás s vrecúškami a každý si vytiahne jedno meno a prečíta ho nahlas. Tá dvojica potom odíde, aby tu nebol zmätok. Jasné? Tak začíname." Keďže ja som stála najbližšie k nemu, ťahala som si ako prvá a vytiahla som si...Alison.

"Ja som to vedela," zašepkala som jej, keď sme odchádzali. "Ale lepšie ako súťažiť proti nejakému druhákovi."

"Aj ja si myslím," súhlasila. Teraz už nám zostávalo len čakať, kedy prídeme na radu. Čakanie sa mi zdalo nekonečné. Rad študentov sa skracoval neskutočne pomaly a ja som pomaly prichádzala o nervy. Do Veľkej siene som ísť nechcela, lebo by ma to zbytočne vystresovalo ešte viac. Alison mala čo robiť, aby ma ako-tak upokojila. Po dlhom čakaní sme konečne prišli na radu. S trasúcimi sa nohami som vošla do Veľkej siene, ktorá bola na prasknutie. Boli v nej študenti, ktorí už skončili, alebo ešte na nich ešte neprišla rada. V strede siene bolo menšie pódium, pod ktorým sedela štvorčlenná porota. Zloženie bolo také isté, ako pri prvom kole. Len čo sme vyšli na pódium, v sále zavládlo ticho. Zhlboka som sa nadýchla.

"Môžete začať," povedal Dumbledore.

"Expeliarmus!" vykríkla okamžite Alison a mne vyletel prútik z ruky. Víťazne sa uškrnula a chystala sa na mňa vrhnúť ďalšie zaklínadlo. Ja som akosi vytušila, že chce použiť Petrificus Totalus. Len čo opäť zdvihla prútik a vyriekla zaklínadlo, vystrela som ruku a pomyslela som si: -Protego!- Zaklínadlo sa odrazilo a Alison na mňa ohromene pozrela. Ja som tiež nemohla uveriť tomu, čo som spravila a začudovane som si pozrela na ruky. V sále to len zašumelo a ozval sa potlesk. Zbadala som Fredovu tvár s obdivným výrazom.

"Tu máme jasnú víťazku," prebral ma Dumbledorov hlas. "Postupuje slečna Finlay Lestrangeová." Omámene som zdvihla prútik a ako v tranze som zišla dolu z pódia. O chvíľku ma dobehla Alison.

"To som nevedela, že niečo takéto dokážeš," potľapkala ma obdivne po pleci. "Gratulujem k postupu."

"Ty sa nehneváš?" spýtala som sa previnilo.

"Nie, jasné, že nie," zasmiala sa. "Veď si moja sestra a rodina má držať spolu."

"Pôjdeme sa prejsť?" navrhla som.

"V takejto zime? Veď je december," zažmurkala prekvapene.

"No a?" mykla som plecom. "Poď, zabavíme sa." Nakoniec sa mi ju podarilo presvedčiť, tak sme sa rýchlo poobliekali a vybehli sme von. Všade bolo skoro pol metra žiarivobieleho snehu. Tom do mňa vletela snehová guľa. Obzrela som sa, kto to bol, že mu to vrátim, keď som obďaleč zbadala Freda s Georgeom, ako sa na mne smejú.

"Čo vám je smiešne?" naoko som sa nahnevala a hodila som do nich sneh. Alison sa ku mne s veľkou radosťou pridala a zábava bola na svete. Čo najrýchlejšie a najtichšie som sa k nim zozadu prebrodila, chytila som do oboch rúk guču snehu a obom som ju vopchala za šály a za bundy. Okamžite sa striasli od zimy a obrátili sa. Ja som sa len váľala od smiechu. Vrhli sa na mňa a zvalili ma do snehu. Alison mi prišla na pomoc, čo bola v jej prípade chyba, pretože skončila podobne ako ja - zavalená snehom.

"No tak, chalani, dajte to z nás dolu, veď sa nemôžme hýbať," prosila ich Alison, no márne. Pomohli nám až vtedy, keď som začala predstierať, že sa dusím. V skutočnosti som sa len výborne bavila na ich zdesených výrazoch. Alison moju hru zrejme vytušila, pretože sa tiež začala smiať. Oni si to, že som to iba predstierala, uvedomili až keď som bola odhrabaná. Pomohla som sestre a celí premočení a s dobrou náladou sme sa vrátili do hradu. Fred s Georgeom zamierili do chrabromilskej klubovne hore, do veže, zatiaľ čo my sme išli dolu, do podzemia. Ešte veľmi dlho som na tvári mala úsmev.

"Kedy je turnaj?" napadlo ma, no odpoveď na moju otázku prišla okamžite. Stena sa odsunula a dnu vošiel Snape.

"Prosím o pozornosť," začal. "Ďalšie kolo turnaja bude presne o mesiac. Teraz budete musieť predviesť náročnejšie kúzla, tak vám radím pripraviť sa poriadne, ak chcete, aby Slizolin vyhral školský pohár aj teraz. Ešte poprosím slečny Lestrangeové, aby išli so mnou. Ďakujem." Zmätene som pozrela na Alison a vyšla som za Snapeom. Keď sme prišli do jeho pracovne, zatváril sa ustarostene. Takého som ho ešte nevidela.

"Stalo sa niečo, pán profesor?" spýtavo som nadvihla obočie.

"Zistil som, kto napadol vašu sovu," pozrel na mňa. "Bol to váš otec..."

"Lucius Malfoy?" vyhŕkla som prekvapene. "Ale prečo by to robil?" Snape len mykol plecom:

"To už netuším. No mám pre vás dôležitejšiu správu: ten elixír sa mi tento školský rok nepodarí spraviť, nemám na to vhodné prísady."

"Myslíte acromantulie sliny a slzy fénixa?" spýtala sa Alison. Snape prikývol.

"Ja vám ich môžem zohnať," povedala som okamžite. Obaja na mňa prekvapene pozreli.

"Tak do toho, slečna," vyzval ma, vstal a otvoril nám dvere. Vyšli sme von a zamierili sme do klubovne. Nejako som vytušila, že fénixa má profesor Dumbledore, a že acromantuly v Zakázanom lese naozaj žijú. Rozhodla som sa teda, že hneď po raňajkách zájdem za profesorom Dumbledorom a požiadam ho o slzy jeho fénixa a o dovolenie vojsť do Zakázaného lesa. To však nebolo jediné, čo ma trápilo. Počas tých troch mesiacov, čo som tu, som nemala veľa času rozmýšľať nad tým, no teraz ma oveľa častejšie prenasledovala otázka, prečo na nás Bellatrix uvalila tú kliatbu. Tiež som nechápala, prečo sa meníme akurát na snežného tigra a banší. Rozmýšľať nad tým však bola chyba, pretože z nepochopiteľných príčin som zas pocítila tú úzkosť, ktorú cítim pri každej mojej premene. Rýchlo som sa rozbehla, vletela som do klubovne, no, nanešťastie, nestihla som vybehnúť do spálne a premenila som sa v klubovni. V tom okamihu vrava stíchla a všetci na mňa upreli svoj pohľad. Po pár minútach som sa premenila späť. Všetci na mňa zízali ako zhypnotizovaní. Nadýchla som sa a pomyslela som si: -Zabudnite na to!- Zopárkrát som si to v mysli zopakovala a napodiv sa všetci začali rozprávať ako predtým. Prekvapene som otvorila ústa. Žeby na to naozaj zabudli? No najviac ma udivovalo to, že som pri premene nič necítila. Predtým som vždy prežívala muky. Tešilo ma však, že väčšinou sa mi to podarilo premôcť.

"Alison, čo si..." začala som a obzrela som sa, no Alison som nikde nevidela. -Kde sa vyparila?- pomyslela som si rozhorčene a vyšla som z klubovne, že ju nájdem. Prehľadala som celý hrad, dokonca aj v Núdzovej miestnosti som bola, no ani tam som ju nenašla. Rozmýšľala som, kam asi mohla zmiznúť, keď vtom ma napadlo, či nešla do....Zakázaného lesa. Zarazene som zostala stáť na mieste.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lizz Lizz | Web | 25. dubna 2009 v 10:04 | Reagovat

hej co je s Alison?:D že nenapíšeš o víkendu njak ani moc nevadí...xDD to sem stíhám i chodit.. spíš přes týden..xD jinaj smemoc ráda, že přidáváš kapčy timhle tempem..xDD netřápíš mojíu ž tak napnutou zvědavost..xD a bylo to zae moc pěkný...;)

2 Endersa-SB ♦♣♠☺☻♥•◘○ Endersa-SB ♦♣♠☺☻♥•◘○ | Web | 25. dubna 2009 v 10:41 | Reagovat

dobré jako vždy !
jak se máš ?
Endersa

3 Lunuška →SB← Lunuška →SB← | Web | 25. dubna 2009 v 13:36 | Reagovat

Som zvedavá čo bude ďalej a dúfam, že Fin ten turnaj vyhrá a bude chodiť s Fredom :)

4 martiiinkaaa sb martiiinkaaa sb | Web | 25. dubna 2009 v 18:55 | Reagovat

PSYCHOTEST Zdar, tohle mi přišlo a je to docela sranda. Nějakým způsobem to dost dobře funguje. Upozorňuji, že je opravdu nutné přesně dodržet postup, jinak to ztrácí smysl. Tak nad tím moc nepřemýšlej a napiš, co tě hned napadne. Čti pomalu a skutečně to udělej. Nepodváděj, nebo to nevyjde a ty si budeš přát "Kéž bych nepodváděl!"... Hra ti zabere 3 minuty, budeš nadšen! Moje přání se splnilo po 10 minutách, tvoje snad taky?? To se uvidí, ale určitě nepodváděj! Hra má veselý výsledek, nečti dopředu, ale pěkně po pořádku. Netrvá to ani 3 minuty. Zkusit to stojí za to, ne? Nejprve si vezmi papír a tužku. Až budeš hledat jména, vezmi lidi, které znáš a jednej podle svého instinktu! Postupuj vždy jen po jednom řádku, jinak tu hru zničíš!! O.K., tak tedy...: 1. Nejprve napiš pod sebe řadu čísel od 1 do 11 2. Potom k číslu 1 a2 napiš oblíbené číslo 3. Vedle 3 a7 napiš jména dvou osob druhého pohlaví 4. Nedívej se na konec, jinak to vyjde špatně!! 5. Napiš nějaké jméno (přátelé nebo rodina) vedle čísel 4, 5 a6 6. Napiš čtyři názvy písní k číslům 8, 9, 10 a11 7. Anakonec si něco přej! (To nikam nepiš - to musíš udržet.. Nejlépe v hlavě...) . . . . . . . . . . . . . Zde je řešení hry: A: Musíš o téhle hře vyprávět tolika lidem, kolik máš napsáno na místě č. 2! B: Osoba na místě 3 je ta, kterou miluješ C: Osobu na sedmém místě máš rád, ale nikdy s ní nebudeš moci být... D: Osobu na místě 4 máš nejraději E: Osoba na místě 5 tě velmi dobře zná F: Číslo 6 přináší štěstí G: Písnička na místě 8 má souvislost s osobou na místě 3 H: Titul na 9. místě je píseň pro osobu č. 7 I: Píseň na místě 10 je ta, která nejvíce vypovídá o tvém charakteru J: A na 11. místě je píseň, která vyjadřuje tvůj životní pocit K: Pošli tuhle hru 10 lidem do 1 hodiny. Když to uděláš, splní se ti tvé přání - když ne, stane se opak! Bláznivé, ale zdá se, že to funguje...

5 SweEtTinKA SweEtTinKA | Web | 25. dubna 2009 v 20:18 | Reagovat

už tě mám v sb... taky si mě přidej.. máš u mě diplomek za spřátelko

6 Barush SB Barush SB | Web | 26. dubna 2009 v 10:15 | Reagovat

=o) další krásná kapitola.. už se těším na další.. =o)

7 Dada Dada | Web | 19. května 2009 v 16:38 | Reagovat

suprove jeej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama