Finlay - 13.kapitola: Finále

26. dubna 2009 v 10:15 | Natasha |  Finlay I

Tak a je tu ďalšia časť Fin. Som rada, že to čítate, lebo je to trapkovina. Tak si prosím komentíky. Ďakujem

Klik na CČ



"Deje sa niečo, slečna?" prebral ma hlas profesorky Sinistrovej.

"Nie, len som sa zamyslela," usmiala som sa nasilu a rozhodla som sa ísť von. Aj keď bola ukrutná zima, všade bolo plno snehu, chcela som vedieť, či naozaj nešla do lesa. Vyšla som, no hneď potom ma trafila snehová guľa.

"Prepáč, Fin!" začula som Fredov hlas. Len som s úškrnom pokrútila hlavou a pomyslela som si svoje. Pomaly som prechádzala popri Hagridovej chalupe a obzerala som si les.

"Hľadáš svoju sestru?" Obzrela som sa a vo dverách som zbadala Hagrida. Prikývla som. "Ona išla za Aragogom."

"Za Aragogom? Čo je to?" zarazila som sa.

"To je acromantula," zasmial sa Hagrid. Prekvapene som otvorila ústa. Zároveň ma to veľmi potešilo, pretože moja predtucha bola znova správna.

"Ďakujem," usmiala som sa a rozbehla som sa do lesa. Hagrid za mnou ešte niečo kričal, no to už som nepočula. Zrejme to bolo niečo v zmysle, aby som si dávala pozor. Vbehla som do lesa a zamyslela som sa, kde Alison môže byť. Prechádzala som sa a obzerala som si okolie. Vtom predo mnou prebehlo niečo veľké a tmavé. Pozrela som sa za tým a všimla som si, že je to kôň skrížený s človekom - kentaur. Ohromene som za tým tvorom pozerala ešte dlho, no potom som sa spamätala a pokračovala som v hľadaní Alison. Išla som stále hlbšie. Neviem, koľko som sa tam túlala, no Alison som našla až podvečer. Stála pri tmavých vysokých stromoch, medzi ktorými bol obrovský čierny chlpatý pavúk. Zhnusene som podišla bližšie a opatrne som sa postavila ku Alison.

"Fin, ahoj, tu si. Akurát som ťa spomínala Aragogovi," usmiala sa na mňa. "Je celkom milý."

"Eh, ahoj," pozdravila som ho potichu.

"Ahoj," odzdravil. Prekvapilo ma, že aj pavúk vie rozprávať. Aragog to zrejme vytušil a povedal:

"Áno, aj my vieme rozprávať. Skoro všetky tvory žijúce v Zakázanom lese vedia rozprávať."

"Aragog je ochotný dať nám trochu svojich slín na náš elixír," oznámila mi sestra len tak mimochodom. Ja som nestíhala vychádzať z údivu. Alison sa najprv vyberie do Zakázaného lesa, skamaráti sa s obrovským pavúkom a potom od neho ešte pýta sliny. Chcela som namietnuť, no už bolo neskoro. Alison vytiahla skúmavku a vzala Aragogovi sliny.

"Ďakujem," usmiala sa a schovala ampulku do plášťa.

"Prídete ma ešte niekedy navštíviť?" spýtal sa Aragog pri našom odchode. Obe sme ochotne prikývli, zamávali sme mu a odišli sme.

"Ty si sa zbláznila? Takto večer ísť do Zakázaného lesa! To je šialené!" vyhŕkla som.

"Tak zrejme som šialená," usmiala sa pokojne. Prekvapila ma jej pokojná nálada. Len som mykla plecom. Moje myšlienky zaleteli ku Fredovi. Už len pomyslenie naňho ma bolelo, no keď som bola v jeho blízkosti, bola som neuveriteľne šťastná. Vošli sme do hradu a ja som zamierila rovno do klubovne.

"Fin, čo sa s tebou deje? To s tebou robí Fred, však?" pozrela na mňa ustarostene Alison.

"Môžem ja zato?" spýtala som sa zúfalo a rýchlym krokom som zamierila do spálne. Prezliekla som sa, vliezla som do postele a snažila som sa zaspať. Podarilo sa mi to až nadránom.


Prešiel už ďalší mesiac. Do nášho protilieku sme zohnali aj fénixove slzy a spolu s acromantulími slinami sme ich zaniesli Snapeovi, ktorý sa netváril príliš nadšene. Zároveň sa blížilo aj ďalšie kolo turnaja a moja láska ku Fredovi stále narastala. Alison, ktorej sa vraj páčil George, veľmi svoje sympatie k nemu najavo nedávala, no od začiatku bola lepšia herečka než ja. Medzitým som dostala ďalší list od mojich adoptívnych rodičov. Písali mi, že malé by sa malo narodiť niekedy v júni, a že to bude dievčatko. Zároveň ma prosili, aby som jej vymyslela meno, čo ma dosť potešilo. Okamžite som im odpísala, nad menom som vôbec nemusela rozmýšľať: Alison. Priviazala som Narcisse list o nohu a poslala som ju späť.

"Čo od teba chceli?" spýtala sa zvedavo Alison.

"Aby som vymyslela meno pre ich dieťa," usmiala som sa, vstala som od stola a zamierila som na transfiguráciu. Vôbec som však nevnímala. Z neznámeho dôvodu som mala dosť pesimistickú náladu. Alison ma odviedla ku madam Pomfreyovej, do Nemocničného krídla, no tá povedala, že som úplne zdravá. Ona vraj na duševné problémy liek nemá. Ako omámená som bola skoro celý týždeň, no keď do mňa sestra neustále hučala, že o chvíľu je turnaj, že by som mala trénovať, trochu ma to prešlo. Práve vtedy som sedela v klubovni nad učebnicou elixírov a čítala som si prípravu nejakého nudného elixíru. Odložila som knihu, vstala som a zamierila som do Núdzovej miestnosti.

"Fin, čo ti je?" kričala za mnou, no ja som neodpovedala. Zamyslene som kráčala chodbou, keď som do niekoho vrazila. Dvihla som hlavu a zistila som, že je to ten chlapec, ktorého som stretla na nástupišti - Cedric.

"Dávaj pozor," zamračil sa a odišiel. Mykla som plecom a pokračovala som v ceste. V Núdzovej miestnosti som však vôbec netrénovala. Skrčila som sa tam a z neznámych príčin som začala plakať. Neviem, koľko som tam bola, no keď som vyšla, bolo už veľmi neskoro a v klubovni skoro nikto nebol. V spálni som našla Alison hádať sa s Enricou. Nechápala som, o čo im išlo, no neriešila som to, chcela som byť sama. Zišla som do klubovne a sadla som si do najzastrčenejšieho kresla, ktoré tam bolo. Sedela som tam hodinu, dve. Spať som išla po polnoci. V mysli sa mi preháňali všelijaké myšlienky. Myslela som na Freda, na blížiaci sa turnaj, na mojich rodičov a ich dôvod, prečo máme tú kliatbu, až som nakoniec zaspala nepokojným spánkom. Pesimistická nálada ma neprešla ani po ďalšie dni. Vôbec nič ma už neprekvapovalo, dokonca ani to, že som prešla do ďalšieho kola turnaja. Fred s Georgeom sa ma všemožne snažili rozveseliť, no čosi mi bránilo byť šťastná. Možno to bolo Fredovou prítomnosťou a možno tým, že som nechcela byť šťastná.

"Fin, čo sa to s tebou deje? Máš depku, alebo čo?" spýtala sa ma Alison ustarostene.

"Asi áno," odvetila som neprítomne. Absolútne sa mi s ňou nechcelo rozprávať a ona to zrejme pochopila, tak mi dala pokoj. Neviem, koľko som mala depku, no keď som sa zmohla normálne rozmýšľať a naučila som sa skryť to, čo cítim, blížilo sa finále turnaja, do ktorého som sa prebojovala. Vôbec som si však nepamätala, ako. Bol marec, topil sa sneh a ja som sa konečne ako-tak pozbierala. Teraz som pomerne často písala mojim adoptívnym rodičom, ktorí mi ochotne vo všetkom pomohli. Keďže moja "mama" bola psychologička, hneď zistila, že mám niečo ako preddepresívny stav. Ja som sa však rozhodla, že keď už ho mám, tak sa budem snažiť skrývať to, pretože aspoň Alison, Fredovi a Georgeovi to liezlo na nervy. Poctivo som sa pripravovala na turnaj, učitelia boli ochotní uvoľniť z ich hodín, ak som o to požiadala, no ja som vždy odmietla a trénovala som po nociach, čo sa na mne aj dosť prejavilo. Mala som obrovské kruhy pod očami, na hodinách som často zaspávala a na elixíroch som dokonca skoro vyhodila Rokfort do luftu, pretože som zle prečítala text. Snape bol celý biely od zlosti, no namiesto toho, aby mi vynadal a strhol Slizolinu body, poslal ma vyspať sa.

"Ja to s ostatnými učiteľmi vybavím, len sa choďte vyspať, prosím vás. Zajtra musíte byť úplne pri zmysloch," vrčal. "Slečna Lestrangeová," obrátil sa na Alison, "choďte ju odprevadiť a potom sa vráťte." Alison okamžite vyskočila, pomohla mi zbaliť sa, odviedla ma do klubovne a utekala späť. Unavene som vliezla do postele a okamžite som zaspala. Zobudila som sa na druhý deň ráno. Napodiv som vôbec nebola unavená. Lenivo som sa prezliekla a išla som na raňajky. Tie som však zmeškala. Vo Veľkej sieni už bolo pripravené pódium, pod ktorým sedela štvorčlenná komisia.

"Konečne tu máme všetkých súťažiacich," zvolal Dumbledore, keď som vošla. "Tak, ja ku každému z vás prídem s vrecúškom, v ktorom sú mená všetkých finalistov. Vy si jedno vyberiete a proti nemu budete bojovať. Začnem prvým ročníkom." Keď podišiel ku mne, strčila som ruku do vrecúška a vytiahla som jeden papierik. Otvorila som ho a zdesene som otvorila ústa. Ja mám bojovať proti Fredovi?

"Fred Weasley," prečítala som. Fred ku mne okamžite podišiel s úsmevom na tvári.

"Ahoj, tigrica. Tešíš sa na porážku?"

"Veľmi vtipné," poznamenala som sucho.

"Ale no tak, veď vieš, že žartujem," uškrnul sa a chytil ma okolo pliec. V tom momente som myslela, že vyletím od šťastia. Naširoko som sa usmiala. Môj úsmev trochu vymizol, keď nám Dumbledore oznámil, že pôjdeme ako prví. Zahryzla som si do spodnej pery a pomaly som vychádzala hore.

"Predveďte sa," vyzval nás. Fred okamžite zdvihol prútik, no ja som bola rýchlejšia:

"Expeliarmus!" Fredovi okamžite vyletel prútik z ruky. Dovolila som mu vziať si ho späť a pokračovali sme ďalej.

"Levi.."

"Sectumsempra!" zvolala som prvé kúzlo, ktoré ma napadlo. Keď som však zistila, čo to kúzlo spôsobuje, len som sa zhrozila a okamžite som sa rozbehla ku Fredovi. Bol celý bledý a skrvavený. Okamžite som naňho zamierila prútik a zamrmlala som protikúzlo. Rany sa mu hneď zahojili.

"Choďte do Nemocničného krídla, pán Weasley," ozval sa nad nami Dumbledorov hlas.

"Slečna Lestrangeová," začula som Snapa. "Mohli by ste nachvíľočku?" Ustráchane som k nemu podišla a so slzami v očiach som naňho pozrela.

"Ja som nechcela, pán profesor. Naozaj som nevedela, čo to kúzlo spôsobuje," vyhŕkla som.

"Odkiaľ to kúzlo máte?" spýtal sa ma drsne.

"Z nejakej starej učebnice elixírov. Našla som ju v Núdzovej miestnosti." Snape okamžite vstal a rýchlo odišiel. Ja som po chvíľke zamierila do klubovne. Vošla som a ozval sa obrovský potlesk.

"Vydarené, Lestrangeová. Len to tým Chrabromilčanom ukáž. Slizolin do toho!" ozývalo sa spolu s potleskom. Ja som sa však vôbec netešila, práve naopak - bála som sa, či som Fredovi veľmi neublížila. Pomaly prichádzali aj ostatní študenti z vyšších ročníkov, ktorí mi tiež gratulovali.

"Vieš, že to kúzlo vymyslel Snape?" zašepkala mi do ucha Alison.

"To naozaj?" prekvapene som nadvihla obočie. "Tak preto sa ma pýtal, odkiaľ ho mám." Ešte dlho som sa s Alison rozprávala, no potom som vstala a zamierila som do Nemocničného krídla navštíviť Freda. Madam Pomfreyová mi oznámila, že už ho prepustila, tak som sa rozhodla ísť za Narcissou do soviarne. To miesto ma neuveriteľne upokojovalo, aj keď tam bola obrovská zima. Pozerala som na areál školy a rozmýšľala som, keď som zbadala niečo veľké letieť vzduchom. Zarazene som na to hľadela a sledovala som, kam to pristane - na moju smolu akurát v Zakázanom lese. Ak som chcela zistiť, čo to je, musela som tam ísť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barush SB Barush SB | Web | 26. dubna 2009 v 10:27 | Reagovat

ou.. no to sem zvědavá jak se k ní bude Fred chovat.. xD
mohla bys mi prosím dát vědět na blog až bude další kapitola?? děkuju =o))

2 M!ss Alice Cullen M!ss Alice Cullen | Web | 26. dubna 2009 v 10:58 | Reagovat

ahojky u mě začíná SONHzT(herec z twilight) tak jestli máš zájem tak se přihlaš:)

3 Lunuška →SB← Lunuška →SB← | Web | 26. dubna 2009 v 16:39 | Reagovat

Začína to byť poriadne zamotané :) Len nech sa už vyliečia, teda zbavia ej kliatbi xD

4 Lizz Lizz | Web | 28. dubna 2009 v 8:25 | Reagovat

tro byla ta Snapeva učebnice??

5 Dada Dada | Web | 14. června 2009 v 14:40 | Reagovat

zaujímavo to pokračuje :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama