Finlay - 15.kapitola: Objav

28. dubna 2009 v 14:47 | Natasha |  Finlay I

Tak, a je tu ďalšia kapča Fin. Budem rada, ak mi napíšete nejaké komentáriky, kľudne môžete písať aj kritiku :D
Príjemné čítanie

Klik na CČ



Pomaly som sa postavila a opatrne som kráčala späť do hradu. Našťastie už to prestalo, tak som zrýchlila krok a vošla som do hradu. V klubovni na mňa hneď vyletela Alison.

"Cítila si to?"

"Čo? Tie otrasy?" spýtala som sa nezáväzne. Prikývla a zamračene na mňa pozrela.

"To si spravila ty, však?"

"Ja? Nie, také niečo by som nedokázala," preľakla som sa.

"Fin, ty si dokázala také veci, ktoré nedokázali ani najmocnejší čarodejníci. Si si istá, že si to nebola ty?" stisla pery, no odpoveď prišla hneď. Znovu sa všetko zatriaslo, tentokrát jemnejšie. Nechápala som, čo sa deje. Keď sme vyšli z klubovne, stretli sme na chodbe profesorku McGonnagallovú, ktorá nás zmiatla ešte viac. Povedali sme jej o otrasoch, no ona vraj nič necítila a poslala nás za Madam Pomfreyovou. Zamračila som sa a zamierila som späť do klubovne. Po ceste som do niekoho narazila a spadla som na zem.

"Prepáč, nechcel som," ozval sa nado mnou Fredov hlas.

"To nič, bola to moja chyba. Nedávala som pozor," usmiala som sa a vstala som.

"Aj vy ste cítili tie otrasy?" spýtal sa nás zvedavo. Obe sme prikývli.

"Ale keď sme sa na to pýtali profesorky McGonnagallovej, poslala nás do Nemocničáku," nadvihla obočie Alison.

"To aj nás," objavil sa odniekiaľ George a so širokým úsmevom sa postavil vedľa Freda. Uškrnula som sa.

"Kto by vás neposielal do Nemocničáku?"

"Haha, to sa ti podarilo," uškrnuli sa aj oni, rozlúčili sa s nami a odišli. Cestou do klubovne sme sa ešte zastavili v knižnici dopísať prácu pre profesorku Sproutovú. Bolo tam neuveriteľné ticho. Po pár hodinách písania a hľadania som sa oprela o operadlo stoličky, zavrela som oči a započúvala som sa do toho ticha. Vtom sa stalo niečo nečakané. V jedom okamihu sa mi zazdalo, že som videla obraz našich rodičov vo veľmi tmavej miestnosti osvetlenej len svetlom prútikov. Stihla som si ešte všimnúť, že okolo nich bolo množstvo sklenených gúľ, v ktorých bolo niečo striebristo biele, niečo ako hmla. Potom sa to vyparilo a ja som sa prudko posadila.

"Znova som videla našich rodičov," oznámila som jej, keď sa ma spýtala, čo sa stalo, a všetko som jej vyrozprávala.

"Myslíš, že dokážeš vidieť to, čo naši rodičia práve robia?" spýtala sa ma so strachom v hlase.

"Alebo to, čo robili alebo budú robiť," upresnila som, zdvihla som a išla som do klubovne. Tá bola absolútne na prasknutie, nikde nebolo voľné kreslo, tak sme vošli do spálne. Hodila som na posteľ tašku a vytiahla som časovrat. Pomaly som ho prevracala v rukách a rozmýšľala som, či nefunguje aj opačne. Namiesto do minulosti by som išla do budúcnosti. Hneď som to však zatrhla.

"Nad čím rozmýšľaš, Fin?" prerušila ma Alison v mojich myšlienkach.

"Nič, nič dôležité," odvetila som neurčito a odložila som časovrat späť do tašky. Ľahla som si na posteľ a zahľadela som sa do stropu.

"Dobrú noc, Fin," povedala po chvíli Alison.

"Dobrú," odvetila som lenivo a obrátila som sa jej chrbtom. Po chvíli sa mi podarilo zaspať. Moje sny však vôbec neboli pokojné. Znova sa mi vynoril obraz našich rodičov v tej divnej miestnosti. Tentokrát tam však bol niekto navyše. Okrem našich rodičov tam bolo šesť detí, mohli mať okolo pätnásť rokov a všetci v rukách držali prútiky.

"Daj mi to proroctvo, Potter," zatiahol Malfoy a vystrel ruku. Vtom sa všetko vyparilo a ja som sa prudko posadila a zhlboka som dýchala. Pozrela som na hodinky - bolo pol tretej ráno.

"Čo sa stalo, Fin?" spýtala sa ma rozospato Alison.

"Nič, nič, kľudne spi ďalej," snažila som sa zahovoriť, no ona ma hneď prekukla:

"Zas si videla našich rodičov?" Neochotne som prikývla a posadila som sa. Sestra len pokrútila hlavou a znova zaspala. Mne sa to však už nepodarilo. Nepokojne som sa prehadzovala a rozmýšľala som nad tým, čo som videla. Cez vyučovanie som sa absolútne nedokázala sústrediť, bola som ako vymletá.

"Fin, sústreď sa, prosím," zasyčala na mňa Alison počas elixírov. Vôbec som sa nedokázala skoncentrovať a sestra už viackrát zachránila učebňu od toho, aby nevybuchla.

"Nad čím stále rozmýšľaš? Nad tvojimi videniami?" Prikývla som a dokončila som môj elixír. Ani trochu sa nepodobal na ten, ktorý nám na začiatku hodiny ukazoval Snape, ale kašľala som na to.

"Slečna Lestrangeová, výborne," podišiel ku mne Snape a usmial sa. Vlastne, neviem, či sa to dalo identifikovať ako úsmev, ale aspoň pokus o úsmev to určite bol. Pozrela som naňho s nadvihnutým obočím.

"Váš elixír je perfektný, len tak ďalej." Prekvapene som sa obrátila ku Alison. Ona sa len uškrnula, mykla plecom a pokračovala v práci.

"To si robil srandu, však?" spýtala som sa prosebne.

"Videla si už niekedy Snapa ako si robí srandu?" zasmiala sa.

"No... nevidela, ale čo ty vieš. Možno si teraz naozaj robil srandu. Veď si videla, ako sa zaksichtil," namietla som. Túto tému sme preberali aj cez prestávku a kúsok ďalšej hodiny, čo bola obrana proti čiernej mágii. Na tej som sa príšerne nudila, pretože to, čo sme robili, už som dávno vedela. Vyučovanie konečne skončilo a nám na programe zostávala len Astronómia, ktorá bola až v noci. Unavene som sa došuchtala do klubovne. Tam na mňa čakala Narcissa s balíčkom. Zamračene som ho odviazala a hľadala som odosielateľa, no nikde som to nenašla. Strhla som z balíčka papier a našla som bonboniéru.

"Ejha, Fin, ty máš tajného ctiteľa," zatiahla Alison.

"Ale, daj pokoj, na to je trochu skoro, nemyslíš?" pozrela som na ňu vražedne a sadla som si do kresla.

"Ale no tak, Fin, vieš, že si robím srandu," sadla si vedľa mňa a vytiahla učebnicu Dejín mágie. Chvíľu som sa len pozerala, ako sa učí, potom som sa k nej pridala. O pol dvanástej sme vyšli z klubovne a zamierili sme do Astronomickej veže. Dorazili sme tam presne o dvanástej a profesorka nás už očakávala. Keď prišli aj ostatní študenti, hodina začala. Všetci pri práci zívali a ja som sa s radosťou pripojila. Absolútne sa mi nič nechcelo, najradšej by som išla spať, ale čo som mala robiť, Alison vedľa mňa nervózne čmárala po pergamene, čo ma vždy aspoň trochu prebralo.

"Čo robíš, Alison?" spýtala som sa unavene, keď znova niečo prečiarkla.

"Snažím sa zakresliť tie planéty, čo nám zadala profesorka, ale vôbec mi to nevychádza," odvetila netrpezlivo. Len som sa uškrnula a pokrútila som hlavou. Nechápala som, čo jej na tom nevychádza. Asi to bolo tým, že sa ponáhľala. Ja som si všetko robila pomaly a mala som to skoro hotové, zatiaľ čo Alison nemala skoro nič. Odovzdala som ako prvá z triedy a bola som rada, že už to mám za sebou. Ešte som musela počkať do zvonenia, tak som sa zatiaľ pozerala na sestru, ako sa trápi.

"Och, daj to sem," vytrhla som jej to z rúk a začala som kresliť. Presne som vedela, čo kde má byť, tak som to mala o chvíľu hotové.

"Ďakujem, Fin," vydýchla si, keď som jej to vrátila. "Dnes som akási rozrušená." Po zazvonení sme obe vyšli z učebne a zamierili sme do klubovne, keď Alison zrazu zastala.

"Čo sa deje, Alison?" obrátila som sa a pozrela som na ňu. Vtom mi došlo. Alisonine husté čierne kučeravé vlasy sa zrazu začali vyrovnávať a naberali zelený nádych.

"Ďalšia premena?" zašepkala som, no ona pokrútila hlavou.

"To by som cítila. Ja myslím, že sa so mnou deje to isté, čo vtedy s tebou, keď ti na ruke ostali tie tigrie chlpy."

"Ale mne to skoro hneď zmizlo a tebe to nemizne," preľakla som sa. Sestra sa na mňa zúfalo usmiala a pokrčila plecami.

"U mňa to zrejme tak nefunguje." Zrazu sa odniekiaľ ozvali kroky. Obe sme na seba vystrašene pozreli a poobzerali sme sa okolo seba, kde sa dá schovať. Do očí mi padli pootvorené dvere, tak som potiahla Alison za rukáv a vbehli sme do miestnosti. Privreli sme a nedýchajúc sme sledovali, kto to bol. Okolo triedy nečujne prešiel Filch, ktorému sa pod nohy plietla jeho mačka, pani Norrisová. O chvíľu nám zmizol z dohľadu a keď úplne dozneli jeho kroky, vydýchli sme si.

"Kde to sme?" spýtala som sa a rozhliadla som sa po triede. Nič v nej nebolo okrem veľkého zaprášeného zrkadla. Podišla som k nemu a zahľadela som sa doň. Zozačiatku som videla len seba, no potom sa obraz zmenil a to, čo som tam zbadala, ma dosť prekvapilo.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lunuška →SB← Lunuška →SB← | Web | 28. dubna 2009 v 19:43 | Reagovat

Kks, začína to byť zamotané :) A inak, som zabudla napísať ešte predtým, že čo je tam tá Enrica. Tak raz sme s kamoškou dávali mená veciam v triede a našej lavici sa ušlo presne toto meno xD Sranda :)

2 °°°Nymphadora°°° °°°Nymphadora°°° | Web | 28. dubna 2009 v 21:22 | Reagovat

Já byCh ChtělA třebAs Remuse..

3 Mi@.....tvoje SbNko..ktore ta looobi xD Mi@.....tvoje SbNko..ktore ta looobi xD | Web | 29. dubna 2009 v 15:16 | Reagovat

boze xDuz napis co si videla xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama