Finlay - 16.kapitola: Je alebo nie je?

30. dubna 2009 v 13:15 | Natasha |  Finlay I

Tak tu je ďalšia kapča Fin. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Do komentov kľudne píšte aj kritiku. Pomaly sa blížim ku koncu prvej časti, tak mi zároveň aj napíšte, či chcete aj druhú, lebo potom sa mi to neoplatí písať ďalej.

Klik na CČ




"Fin? Čo sa deje, Fin? Čo tam vidíš?" spýtala sa ma Alison po chvíli a postavila sa ku mne. Obraz sa okamžite rozplynul.

"Videla som nás," povedala som pomaly.

"A?" nadvihla obočie.

"S našimi rodičmi. Bol tam tiež Draco - aspoň myslím, že to bol Draco - a my sme na sebe nemali kliatbu." Nešťastne som pozrela na sestru a slabo som sa usmiala.

"To je všetko? Ukáž, pozriem sa ja," odstrčila ma od zrkadla, no skôr, než sa doň poriadne pozrela, som povedala:

"Videla som tiež dievčatko a chlapca." Alison sa ku mne začudovane otočila. Do očí sa mi natlačili slzy a pomaly mi stiekli po lícach. Sadla som si ku zrkadlu a sledovala som sestru. Zahľadela sa do zrkadla a na jej tvári sa po chvíli usadil veľmi zvláštny výraz.

"Čo vidíš?" spýtala som sa a potiahla som nosom.

"Skoro to isté čo ty," odvetila neprítomne. "Ale nie sú tu žiadne iné deti." Postavila som sa vedľa nej a zahľadela som sa na náš odraz. Vtom som si všimla v jednom z rohov pohyb. Otočila som sa a vytiahla som prútik. -Lumos,- pomyslela som si a prútik sa rozsvietil. Pred sebou som zbadala Dumbledora. Zarazene som naňho pozerala neschopná niečo povedať.

"Vidím, že aj vy ste objavili schopnosť Zrkadla z Erisedu," usmial sa milo. Alison sa od ľaku až mykla a skoro spadla.

"Profesor Dumbledore, my... nevedeli sme, že ste tu," zakoktala sa. Profesor podišiel ku zrkadlu a zahľadel sa doň.

"Budem vás musieť požiadať, aby ste išli do postele skôr, než sa tu zjaví nejaký profesor," obrátil sa k nám s nadvihnutým obočím, no jeho milý úsmev mu z tváre neschádzal.

"Áno, pán profesor. Dobrú noc," povedali sme jednohlasne, otočili sme sa ku dverám a vyšli sme von. Celú cestu sme nepovedali ani slovo.

"Fin?" oslovila ma Alison, keď už sme ležali v posteliach. "Myslíš, že to zrkadlo ukazuje budúcnosť?"

"O tom pochybujem," odvetila som unavene. "Skôr by som povedala, že to, čo by sme chceli. Aj keď nechápem, odkiaľ sa tam nabrali tie dve deti."

Chladný marec sa prehupol do upršaného apríla a naša situácia sa vôbec nezlepšovala. Stále sa nám stávalo, že sme sa len tak, z ničoho nič premenili v najmenej vhodnej chvíli. Väčšinou sa nám to však podarilo potlačiť. Jedného dňa nám však naše premeny dosť uškodili alebo možno aj pomohli. Vonku pršalo ako z krhly a my sme sedeli na hodine Obrany proti čiernej mágii, kde sme sa učili, ako sa ubrániť pred banší. Zdalo sa mi to trochu čudné, lebo pokiaľ viem, banší len škriekajú, ale nechala som to tak a počúvala som učiteľkin výklad.

"Škoda, že tu nemáme naozajstnú banší," vzdychla si, otočila sa k tabuli a začala na ňu niečo písať, keď vtom ma Alison, sediaca vedľa mňa, štuchla. Zamračene som na ňu pozrela a pochopila som. Zas jedna z nečakaných premien. Už sa tomu však nedalo zabrániť. Chcela som ju nenápadne prepašovať ku dverám, no bolo neskoro. Enrica si to všimla a na celú triedu zahučala:

"Pani profesorka, my tu jednu banší máme! Pozrite!" Profesorka sa otočila a pozrela na nás. Chvíľu nechápavo hľadela na Alison, no potom podišla k nám, chytila sestru za ruku a dovliekla ju pred tabuľu.

"Tak, a teraz si môžeme precvičiť to, čo sme sa naučili," usmiala sa. "Kto chce ísť prvý?" Enrica sa, samozrejme, hneď prihlásila. Profesorka jej kývla, aby predstúpila a Enrica s úsmevom podišla k nej a vytiahla prútik. Len čo otvorila ústa, pomyslela som si: -Expeliarmus!- a Enrice vyletel prútik z ruky. Trieda vybuchla od smiechu.

"Posaďte sa, slečna," prikázala jej profesorka nahnevane a otočila sa ku Alison. Tá sa však zatiaľ premenila späť a zahanbene stála pred tabuľou.

"Slečna Lestrangeová," oslovila ju prekvapene. "To bolo úžasné! Najprv sa premeníte na banší a potom nám tu predvediete perfektné neverbálne kúzlo! 20 bodov pre Slizolin!" Alison si sadla úplne šokovaná.

"Ale...to si bola ty. Myslím to kúzlo," pozrela na mňa nechápavo.

"Nie je to jedno?" zašepkala som. "Teba neudivuje, že nikto si neuvedomil tvoju premenu?"

"Možno to bude tým, že Enrica a spol. to už každému stihli vytárať a všetci si zvykli," mykla plecom.

"Na čo? Na čo si zvykli? Veď my sa pred nimi nepremieňame, tak si nemali na čo zvyknúť!"

"To máš pravdu," prikývla. Takto sme sa rozprávali celú hodinu, no na nič rozumné sme neprišli, jedna teória bola nepravdepodobnejšia než tá druhá. Na obede môj pohľad zaletel ku chrabromilskému stolu, kde sedel Fred s Georgeom. Obaja sa o niečom horlivo rozprávali a vybuchovali od smiechu. S úškrnom som pokrútila hlavou a pomyslela som si, že asi zas vymýšľajú nejaké srandičky na Filcha. Niekedy mi ho bolo ľúto, no sranda je sranda. Vtom ma napadlo, prečo som ho nikdy nevidela s prútikom v ruke. Všetko robil ručne, ako...ako mukel.
-Možno je naozaj mukel,- preletelo mi mysľou, no hneď som to zatrhla. Čo by tu robil mukel? Ten by sa tu dostal asi ťažko, veď mukli vidia Rokfort ako ruinu. Potom ma napadlo, či Filch nemôže byť šmukel - nečarodejník narodený v čarodejníckej rodine. -To bude asi ono,- prikývla som si v duchu a pokračovala som v jedle. Po obede som zamierila von, na herbológiu. Tento predmet ma absolútne nezaujímal, ale čo som mala robiť. Keď konečne skončilo vyučovanie, ja som zašla do knižnice a začala som písať úlohu na elixíry. Kým som našla dobrú knihu, prirútila sa Alison. Vlasy mala rozviate a bola dosť udýchaná, čo bolo dosť nezvyklé.

"Ahoj," dostala zo seba a posadila sa.

"Čo si robila?" zamračila som sa.

"Bola som za Aragogom," odvetila. "Pamätáš sa naňho? Sľúbili sme mu, že za ním zájdeme." Pleskla som sa po čele. Ako som len mohla zabudnúť? Ani za mojím testralom som dlho nebola. Budem to musieť čo najskôr napraviť. Rozhodla som sa za oboma zájsť tento víkend, ak mi do toho nič nevojde. Cestou do klubovne sme stretli rozrušeného Snapa, ako si rýchlo napráva rukáv na ľavej ruke. Ešte som si stihla všimnúť, že na nej mal čosi čierne, no čo to bolo som nepostrehla. Keď profesor zmizol za rohom, zamračene som pozrela na Alison.

"Čo to mal na ruke?" Ona len mykla plecami a nadvihla obočie.

"Netuším. Mňa by to tiež zaujímalo." Vošli sme do klubovne, sadli sme si do najzastrčenejších kresiel a začali sme preberať Snapeovu ruku. Na nič rozumné sme však neprišli. Mňa však jedna možnosť napadla. Odniekiaľ som počula, že smrťožrúti sú niečím označení, tak či by aj Snape nemohol byť... Ale to potom...

"Alison, myslím, že máme problém," zašepkala som zdesene a povedala som jej svoju teóriu.

"Ale to by potom vysvetľovalo, odkiaľ pozná našich rodičov!" potešila sa. "Poďme sa ho spýtať!"

"Zbláznila si sa?" zasyčala som. "Tebe to ešte stále nedošlo? Ak je Snape naozaj smrťožrút, to znamená, že..."

"...že naši rodičia nám môžu cez Snapa hocikedy ublížiť!" dokončila zdesene.

"Konečne, to ti ale trvalo! Teraz by sme sa mali uistiť, či je Snape naozaj smrťožrút, alebo to tam mal niečo iné."

"Ale ako to zistíme? To za ním chceš prísť a spýtať sa ho? Dobrý deň, profesor Snape. Chceme sa len spýtať, či ste smrťožrút, alebo nie. To by ale vyznelo," pokrútila hlavou Alison. Mne to však stále nedalo. Na druhý deň cez elixíry som rozmýšľala, ako to od Snapa zistím.

"No tak, pomôž mi," dobiedzala som do sestry.

"Veď ti hovorím. Choď za ním a spýtaj sa ho," odbila ma.

"Choď a spýtaj sa, to sa ti ľahko povie. Lenže to sa ho nemôžem len tak spýtať, či je smrťožrút alebo nie. A okrem toho, keby ním aj naozaj bol, nepomáhal by nám."

"Kto keby nebol čím, slečna Lestrangeová?" ozval sa nado mnou Snapov hlas. Pozrela som na Alison pohľadom, ktorý hovoril: Toto bude problém. Po skončení hodiny si ma profesor zavolal.

"Tak? Kto keby nebol čím, slečna?" nadvihol obočie a čakal. Ja som nebola schopná vydať zo seba hláska. Snape vstal a začal sa prechádzať po triede.

"Ak si myslíte, že som hluchý, ste na veľkom omyle!" otočil sa ku mne zrazu. "Poviem vám k tomu len toto: nestarajte sa do toho, do čoho vás nič, jasné?! A teraz vypadnite!" Vydesene som sa rozbehla preč.

"Tak čo?" spýtala sa ma Alison v klubovni.

"No, správal sa ku mne dosť divne, takže to vyzerá tak, že tým smrťožrútom naozaj aj bude. Ale mám taký pocit, že je na našej strane," povedala som a zahľadela som sa von na mokrú upršanú krajinu.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barush→SB Barush→SB | Web | 30. dubna 2009 v 16:32 | Reagovat

super těším se na další kapitolu.. :) dáš mi pak zase vědět prosím?? :) díky ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama