Finlay - 2.kapitola: Nákupy

17. dubna 2009 v 18:49 | Natasha |  Finlay I

Tak, a je tu druhá kapitola Fin. Predpokladám, že túto poviedku čítajú aj Česi, tak tu je menší preklad:

Dumbledore > Brumbál
Chrabromil > Nevelbír
Bystrohlav > Havraspár
Bifľomor > Mrzimor
Slizolin > Zmijozel
Rokfort > Bradavice

Ak je tam niečo ďalšie, čo je inak po česky ako po slovensky, tak mi napíšte... ja to potom pridám, aby ste rozumeli :D

Klik na Celý článok


Od stretnutia s Dumbledorom prešiel už takmer mesiac a ja som ešte stále nemala kúpené veci do Rokfortu. Rozhodla som sa, že musím ísť na nákupy čím skôr, lebo o týždeň sa mi začína škola. Príležitosť na seba nenechala dlho čakať a naskytla sa mi už v ten deň. Ráno som celá rozospatá vyliezla z postele a zamierila som do kúpeľne. Na polceste som narazila na otca. Bol celý rozrušený a veľmi sa ponáhľal.

"Dobré ráno, ocko. Kam sa tak ponáhľaš?" spýtala som sa s predstieraným záujmom.

"Dobré, Fin. Ponáhľam sa na schôdzu. Už meškám. Mal som ísť pred piatimi minútami," odvetil rýchlo a naprával si viazanku.

"Ideš do Londýna? Vezmi ma zo sebou, pôjdem si nakúpiť veci do školy," potešila som sa. Nakupovanie priam zbožňujem.

"Dobre, ale, prosím, ponáhľaj sa," zaúpel nešťastne a zmizol v spálni. Rýchlo som si umyla zuby, obliekla som sa, vzala som si tašku, zoznam pomôcok, ktorý mi dal Dumbledore a vyšla som von. Zastala som pri aute a čakala som. O chvíľu prišiel otec v obleku, s uhladenými vlasmi, oholený a navoňaný akousi smradľavou voňavkou. Nič som mu na to radšej nepovedala, aby som ho neurazila.

"Kam ťa to mám vysadiť?" spýtal sa, keď sme vyrazili. Vytiahla som lístok a prečítala som názov ulice.

"Potrebujem ísť na Wall street," odvetila som zamračene. Po pár minútach otec zastal.

"Už sme tu. Vystupuj, rýchlo, už meškám, začína sa to o trištvrte hodiny," súril ma. Zatvárila som sa zmätene a rýchlo som vyskočila z auta. Ani som poriadne nezabuchla dvere, otec už vyrazil. Len som sa uškrnula a rozhliadla som sa. Vybrala som sa ulicou a hľadala som Deravý kotlík. Podľa názvu som usúdila, že to bude nejaká krčma, bar alebo niečo podobné. Obzerala som sa okolo seba a sledovala som ľudí kráčajúcich okolo mňa, až kým mi zrak nepadol na ošumelý obchod s názvom: Deravý kotlík. -Našla som to,- pomyslela som si šťastne a vošla som dnu. Ako som správne predpokladala, bolo to niečo ako krčma. Vyzeralo to tam dosť ošumelo a smrdelo to tam cigaretovým dymom. Podišla som k pultu a nesmelo som sa obzerala.

"Želáte si?" ozvalo sa zrazu. Od ľaku ma až myklo. Pozrela som pred seba a zbadala som nízkeho bezzubého starčeka.

"Dobrý deň," pozdravila som. "Potrebovala by som sa dostať do...Šikmej uličky." Barman sa uklonil a vyšiel spoza pultu.

"Nasledujte ma, slečna," požiadal a vyviedol ma na dvor za krčmou. Tam bol tehlový múr a zopár kontajnerov. Barman poklepkal po tehlách múru a odstúpil. Tehly sa zrazu začali odsúvať, až kým nevytvorili dostatočne veľký priechod.

"Nech sa páči, slečna. Vitajte v Šikmej uličke. Nájdete tu naozaj všetko, čo potrebujete na štúdium v Rokforte," usmial sa.

"Veľmi pekne ďakujem," opätovala som mu úsmev a vošla som. Priechod za mnou sa okamžite začal zatvárať. Poobzerala som sa po dlhej ulici. Bolo na nej veľmi veľa obchodov s rozličným tovarom. Pozrela som na zoznam a rozhodla som sa najprv si kúpiť učebnice. Hneď na to som si však uvedomila, že nemám peniaze. Kráčala som dolu ulicou hľadajúc banku, keď som zbadala vysokú snehobielu budovu s nápisom Gringottbanka. Vošla som dnu a pohľad dnu ma prekvapil. Škriatkovia. Nikdy som nijakého nevidela, iba tak v rozprávkovej knižke. Podišla som k pultu, za ktorým sedel škriatok s tkavými chumáčmi vlasov a špicatým nosom.

"Prepáčte, môžem vás vyrušiť?" oslovila som ho nesmelo.

"Chceli by ste si vybrať peniaze? Máte kľúčik od vášho trezoru?" spýtal sa ma prísne. Kľúčik od trezoru? To ma nenapadlo.

"Kľúčik nemám, ale moja mama sa volá Bellatrix Lestrangeová, ak vám to pomôže," pokúsila som sa beznádejne. Škriatok vyšiel spoza pultu a zamieril ku vozíku, ktorý bol nachystaný úplne na konci sály. Rýchlo som ho nasledovala.

"Nastúpte si, prosím," mávol rukou smerom k vozíku. Nastúpila som, predo mňa sa usadil škriatok a vozík sa rozbehol neuveriteľnou rýchlosťou. Vzduch ma štípal v očiach a začínalo mi byť zle. Konečne sme zastali a škriatok okamžite vyskočil a zamieril ku trezoru. Otvoril ho a z trezoru sa vyvalil kúdoľ bledožltej pary. Vnútri bolo toľko peňazí, také množstvo som pokope ešte nevidela. Pristúpila som ku trezoru a vybrala som odtiaľ zopár mincí.

"To vám bude stačiť, slečna?" spýtal sa ma škriatok tenkým hlasom. Vybrala som odtiaľ ešte ďalšie mince a odstúpila som. -Snáď to mojej mame vadiť nebude,- pomyslela som si a nastúpila som do vozíka. Predtým, než sme vyrazili, škriatok mi ešte vysvetlil prevody medzi jednotlivými mincami.
Keď som konečne vyšla z Gringottbanky, nákupy mohli začať. Zamierila som do obchodu s literatúrou a tam na mňa okamžite vyletel maličký predavač. Ukázala som mu zoznam kníh, ktoré potrebujem a ani nie o minútu som ich všetky držala v rukách. Uložila som si ich do tašky a zamierila som do obchodu s habitmi. Vnútri nikto nebol okrem dvoch navlas rovnakých ryšavých chlapcov. Mohli mať asi o rok viac ako ja.

"Tej to trvá," sťažoval sa jeden. "Mama nás zabije, keď budeme meškať." Skúmavo som sa na nich zahľadela. Boli absolútne rovnakí, dokonca aj pehy na tvári mali rovnaké. Jeden z nich si všimol môj zaujatý pohľad a prihovoril sa mi.

"Ahoj, ty ideš prvýkrát do Rokfortu, však?" Prikývla som a nespúšťala som z neho skúmavý pohľad.

"Ja som Fred Weasley a tamto je moje dvojča George," predstavil ich a uškrnul sa. "Ty si...?"

"Finlay," odpovedala som automaticky. "Finlay Lestrangeová." Fred na mňa zarazene pozrel. Vydesene cúvol k Georgeovi a čosi mu pošepkal. Ten na mňa tiež vyľakane pozrel. Vtom odniekiaľ vyšla veľmi staručká pani. Za ten čas, keď nás tá pani merala a skúšala nám habity. Tí dvaja zo mňa nespustili zrak. -Moja mama musí byť veľmi populárna,- pomyslela som si. Keď som bola konečne hotová, rýchlo som vyšla z obchodu a vydýchla som si. Pozrela som na zoznam. Pokúpila som všetko ostatné okrem prútika. Obchod s prútikmi bol úplne na konci ulice. Vnútri to vyzeralo veľmi tajomne. Od zeme po strop tam bolo množstvo úzkych škatuliek rôznych matných farieb. Tento obchod ma fascinoval z všetkých najviac.

"Dobrý deň, slečna," ozval sa spoza mňa tichý mužský hlas. Obrátila som sa a zbadala som nízkeho predavača s veľkými modrými očami.

"Dobrý deň," pozdravila som nervózne. "Vy ste pán Ollivander?"

"To som," prikývol. "Povedzte mi, ste praváčka alebo ľaváčka?"

"Ľaváčka," odvetila som pohotovo. Pán Ollivander ma odmeral metrom a medzitým sa ma spýtal:

"Vy ste dcéra Luciusa Malfoya a Bellatrix Lestrangeovej, mám pravdu?"

"Áno," pozrela som naňho zmätene. Skončil s meraním a vytiahol prvú krabičku.

"Potom vyskúšajte tento prútik," podal mi dlhý tmavý prútik. "32 cm, pomerne pružný, mahagónové drevo, jadro tvorí vlas jednorožca." Ešte som ho poriadne ani nechytila, už mi ho trhal z ruky.

"Nie, ten nie, skúste tento." Podal mi ďalší, tentoraz menší a bledší.

"27 cm, poddajný, dubové drevo a jadro zo šľachy z dračieho srdca." Chytila som prútik do ruky a zalialo ma zvláštne teplo. Z prútika vyšľahli iskry.

"Gratulujem, slečna, ste vybavená," usmial sa predavač. Zaplatila som za prútik a vyšla som z obchodu. Do očí mi svietilo prudké slnečné slnko a ja som sa znudene motala pomedzi ľudí. Vtom som zbadala obchod so zvieratami. Dnu bolo šero a ozývalo sa tam húkanie sov, mňaukanie mačiek a iné zvieracie zvuky. Poobzerala som sa a pohľad mi padol na veľkú zlatohnedú sovu v rohu miestnosti. Rýchlo som pristúpila k pultu.

"Dobrý deň, prosila by som si tamtú sovu," oslovila som predavačku a ukázala som na sovu. Tá mi ju okamžite zvesila a doniesla mi ju aj s klietkou.

"Je to samica," povedala mi a ja som za ňu zaplatila. Pozrela som na hodinky.

"Do kelu," zanadávala som nahlas. Meškala som už pätnásť minút. Otec ma už určite čaká. Prebehla som cez Deravý kotlík a rozbehla som sa na parkovisko. Tam ma čakalo nemilé prekvapenie. Môj otec sa rozprával s vysokým mužom so svetlými rovnými dlhými vlasmi a prenikavo modrými očami. Hneď som ho spoznala. Bol to môj biologický otec - Lucius Malfoy.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lizz Lizz | Web | 17. dubna 2009 v 19:23 | Reagovat

heh zajímavý..xD btw. k těm překaldum.. mě slovenština nevadí jsem zvyklá..ale ještě bys tam mohla k¨pro jiný přidat že šikmou uličkou je míněná příčná ulice, ale tk to jim snad tdojde..xD jinak pěkný jen tak dállx.DD kdyžtak mi pk dej zase vědět.. dík..xD

2 Endersa-SB Endersa-SB | Web | 17. dubna 2009 v 19:39 | Reagovat

tak ja mam naprosto stejne podmínky ! :D jinak na diplomek bych chtěla upíry ( něco temného) ....... to SB týdna ....co to je ?

pp Endersa ( vampires 4ever)

3 Dada Dada | Web | 22. dubna 2009 v 18:04 | Reagovat

super kapitola,, idem hneď čítať druhú :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama