Finlay - 3.kapitola: Alison

18. dubna 2009 v 8:56 | Natasha |  Finlay I

Tak, tu je ďalšia kapča Fin.
Preklady:
Šikmá ulička >Příčná ulice
Rokfort > Bradavice
ehm... neviem, či máte preložený inak aj Rokfortský expres (vlak), ale asi áno, tak ak by ste mi mohli potom písnuť komentík. Kujuu.

Klik na celý článok.



Zarazene som zastala. Všimla som si, že sa háda s mojím otcom, nepočula som však, o čom. Rozmýšľala som, či ich mám prerušiť, alebo zostať tam, kde som. Chvíľu som stála na mieste, no keď Malfoy vytiahol prútik, nahnevane som sa zamračila a vyrazila som.

"Ahoj, ocko!" zvolala som nahlas. Podišla som k nim a naširoko som sa usmievala. Malfoy nahnevane zasyčal a vyľakane na mňa pozrel.

"Tentoraz ti to prešlo, ale nabudúce z toho tak ľahko nevyviazneš," zašepkal chladným hlasom, obrátil sa a zmizol.

"Čo od teba chcel?" spýtala som sa zvedavo. Otec pokrútil hlavou a otvoril kufor.

"Podaj mi veci," vyzval ma. Podala som mu všetky knihy a ostatné veci, no prútik a sovu som stále držala v ruke.

"Čo to je? Sova?" pozrel na mňa prekvapene. Prikývla som. Vtom ma napadlo, že som jej ešte nevymyslela meno. Vtom ma jedno napadlo.

"Volá sa Narcissa," zaškerila som sa a nastúpila som do auta. Narcissu som položila vedľa seba a vytiahla som svoj prútik. Celou cestou som ho žmolila v rukách. Doma vládla napätá situácia. Mama s otcom boli zvyšok dňa zavretí v kuchyni a o niečom sa rozrušene rozprávali. Vždy, keď som vošla, stíchli. Časť ich rozhovoru som si však nechtiac vypočula.

"Ešte nie je pripravená, Amanda, nechápeš?" zašepkal otec.

"Aj tak sa to skôr či neskôr dozvie, John. Nebude lepšie, keď ju na to pripravíme?" Zrazu sa otvorili dvere a z kuchyne vyšla mama.

"Fin, poď sem, prosím, niečo ti musíme povedať," pozrela na mňa smutne. Nadvihla som obočie a vošla som dnu.

"Ja ti to poviem rovno, nebudem tu nič obchádzať," začala mama. "Okrem brata máš ešte sestru, lenže problém je v tom, že ste dvojičky." Prekvapene som otvorila ústa. Tak toto bolo na mňa už príliš. Zakrútila sa mi hlava a nachvíľu som stratila dych.

"Si v poriadku, Fin? Veľmi si zbledla," spýtal sa ma otec ustarostene.

"Som v pohode, len ma to trochu šokovalo," odvetila som a slabo som sa usmiala. Rodičia na seba pozreli ustaraným pohľadom.

"Ako sa volá moja sestra?" chcela som vedieť.

"Alison," povedala mama.

"Veľmi sa na seba podobáme?"

"Práveže sa vôbec nepodobáte. Tvoja sestra má čierne kučeravé vlasy a zatiaľ čo ty sa v tvári viac podobáš na mamu, ona je skôr na otca," vysvetlil mi otec. Chvíľu som tam sedela ako vygumovaná, potom som vstala a zamierila som do svojej izby. Prepadla ma neskutočná zlosť a treskla som dverami. Narcissa vydesene zaškriekala.

"Prepáč, Narcissa," ospravedlnila som sa a sadla som si na posteľ. Vôbec som nechápala, prečo ma moji biologickí rodičia nechceli, čoho sa báli.
Keď som išla spať, bolo už veľmi neskoro. Zaspala som okamžite, no v snoch ma prenasledovala kamenná tvár Luciusa Malfoya. Môj biologický otec vo mne vzbudzoval zvláštny rešpekt a strach.

O týždeň neskôr

Ani som sa nenazdala a bol čas odísť do Rokfortu. Veľmi som sa tam tešila, no zároveň som sa aj trochu bála.

"Ty to zvládneš," utešovala ma mama. Rodičia ma odprevadili na nástupište, no potom museli niekam odísť. Sama som prechádzala po stanici a hľadala som Nástupište 9 a ¾. Zastala som pri nástupišti 9 a 10. Bezradne som sa obzerala. Narcissa, našťastie, spala s hlavou pod krídlom, takže som nevzbudzovala až takú pozornosť. Vtom som zbadala veľkú rodinu so sovami. Zastali neďaleko mňa a o niečom sa hádali.

"Percy, ideš prvý," zvolala nízka pani s ryšavými vlasmi. Deti okolo nej boli zrejme jej, keďže všetky mali rovnako ryšavé vlasy. Najstarší z nich sa rozbehol oproti stene a už ho nebolo. Nestačila som sa čudovať.

"Fred, teraz ideš ty," otočila sa na ďalšieho chlapca. Vtom som si uvedomila, že s ním som sa stretla v obchode s habitmi. Fred sa rozbehol a tiež zmizol v stene. Za ním hneď vyštartovalo jeho dvojča. Pristúpila som bližšie.

"Dobrý deň," pozdravila som nesmelo. "Neviete mi poradiť, ako sa dostanem na nástupište?" Pani sa na mňa milo usmiala.

"Ale samozrejme. Stačí, keď sa rozbehneš oproti tejto stene, ale nesmieš zastať ani sa báť."

"Ďakujem veľmi pekne," opätovala som jej úsmev a postavila som sa oproti stene. Zhlboka som sa nadýchla a začala som sa rozbiehať. Tesne pred stenou som zavrela oči, no náraz neprichádzal. Otvorila som oči a prekvapene som otvorila ústa. Zbadala som dlhý vlak s nápisom Rokfortský expres. Natešene som sa usmiala a podišla som k nemu. Začala som si dovnútra tlačiť môj kufor, no vôbec mi to tam nechcelo ísť.

"Pomôžem ti?" ozval sa spoza mňa chlapčenský hlas. Obrátila som sa a zbadala som vysokého blonďavého chalana s nádhernými sivými očami.

"Budem rada," požiadala som ho. Spoločnými silami sme tam kufor dostali.

"Ďakujem," usmiala som sa naňho.

"Cedric," predstavil sa. "Cedric Diggory."

"Ja som Finlay, Finlay Lestrangeová. Cedric na mňa vyplašene pozrel a cúvol.

"Ty si dcéra Bellatrix Lestrangeovej?" spýtal sa vystrašeným hlasom. Prikývla som a zvesila som hlavu.

"Musím ísť, ahoj," povedal rýchlo. "Uvidíme sa na Rokforte." Nešťastne som nastúpila do vlaku. Ak to bude takto pokračovať, žiadnych kamarátov si nezískam. Bolo mi veľmi ľúto, že ma ostatní posudzujú len podľa mojich rodičov. Ja taká nie som. Konečne som našla voľné kupé. Usadila som sa a hľadela som von oknom. Zbadala som Freda s Georgeom ako sa rozrušene rozprávajú so svojou mamou. Vlak sa po pár minútach konečne pohol. Sledovala som krajinu ubiehajúcu za oknom a rozmýšľala som o novej škole. Vtom sa dvere môjho kupé otvorili a niekto vošiel.

"Môžem si prisadnúť?" ozval sa dievčenský hlas.

"Jasné," odvetila som a letmo som na ňu pozrela. Odvrátila som pohľad, no niečo ma zarazilo. Pomaly som otočila hlavu ku dievčaťu. Malo dlhé čierne kučeravé vlasy, tmavé oči a ľadový výraz Luciusa Malfoya. Bola to Alison, moja sestra. Zhlboka som sa nadýchla a znova som sa zahľadela von oknom.

"Ako sa voláš?" spýtala sa ma po chvíli.

"Finlay," odpovedala som znudene.

"Finlay?" dievčinu to zajvne zaujalo. Nechápavo som na ňu pozrela.

"Tak sa volá aj moja sestra," vysvetlila mi. "Nikdy som ju nevidela. Škoda," vzdychla si. Zahľadela som sa na ňu a rozmýšľala som, či jej to mám povedať.

"Vlastne sa celým menom volám Finlay Lestrangeová," rozhodla som sa náhle. Dievča na mňa prekvapene pozrelo.

"Naozaj? Ja som Alison Lestrangeová. Aká náhoda, že máme rov..." zasekla sa.

"Vyzerá to tak, že to tak bude," povedala som. "My sme sestry."
Obe sme na seba pozerali v nemom úžase. Nikdy by ma ani len nenapadlo, že stretnem svoju sestru na ceste do školy.

"Aj pri tebe sa každý tak zhrozil, keď si mu prezradila svoje priezvisko?" spýtala sa zvedalo.

"Keby len zhrozil," zasmiala som sa. "Radšej odo mňa hneď utekali preč, aby som im náhodou neublížila."
Alison na nahlas zasmiala zvonivým smiechom.

"Ako by sme im my mohli ublížiť? Veď poriadne nevieme držať prútik."

"To je pravda," prikývla som z úsmevom. Bola som rada, že som si so sestrou hneď porozumela. Vyzerá to tak, že z nás budú dobré kamarátky. Celou cestou do Rokfortu sme si rozprávali, ako a kde sme vyrastali, akí boli naši rodičia a podobné veci. Dozvedela som sa od nej veľa zaujímavých vecí. Ona napríklad vôbec nevedela, že máme ešte nevlastného brata, Draca. Ja som zas nevedela nič o Rokforte a ona mi toho povedala naozaj veľa. Ani sme si nevšimli, ako ten čs letí a vlak zrazu zastal.

"To už sme tu?" nadvihla som obočie prekvapene. Spolu s Alison sme vystúpili a obzerali sme sa okolo seba.

"Prváci! Prváci, ku mne!" začuli sme hlboký mužský hlas. Išli sme za ním a zbadali sme obrovského muža s dlhými hnedými vlasmi a bradou.

"Wow," vzdychla som užasnuto. Obor sa na mňa milo usmial, žmurkol a zakričal:

"Všetci sme? Tak môžeme vyraziť! Dávajte pozor pod nohy!" Zaviedol nás ku obrovskému jazeru, nad ktorým sa týčil mohutný hrad s nespočetným množstvom vežičiek. Nestíhali sme sa čudovať. Nasadli sme do malých lodiek, ktoré nás preplavili ku hradu. Vystúpili sme a obor nás doviedol k vysokej dubovej bráne. Silno na ňu zabúchal a čakal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mi@ Mi@ | Web | 18. dubna 2009 v 9:32 | Reagovat

wooow toto bolo pekne..zaujimao si si to spraila XDtesim sa na pokracovanie..takze mozme spriatelit??

2 Ginnynka Ginnynka | Web | 18. dubna 2009 v 10:18 | Reagovat

ahoj , ty mas blog zamerany na poviedky?

3 Ferré Ferré | Web | 18. dubna 2009 v 10:23 | Reagovat

Zaujímavý web,spriatelíme!!

4 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 18. dubna 2009 v 10:24 | Reagovat

mě nějaký ty jména byly divný xD xD xD Díky za vysvětlení xD xD xD
P.S.: Mě se Murtagh taky líbí =o)

5 Lizz Lizz | Web | 19. dubna 2009 v 14:41 | Reagovat

úžasný.,..xD jako vždy..xD jdu na další část..xD srry že jsem si to nepřečetla dřív, ale přes víkend jsem se nedostla moc na net..xDvasltně skoro vůbec..xDD jinak tex Rokfortský expres či jk e to píše.. je u nás normálně Bradavický expres..xDD ale to všem dojde řekla bych..xD

6 Dada Dada | Web | 22. dubna 2009 v 18:12 | Reagovat

super :D páčila sa mi tá časť so Cedricom :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama