Finlay - 4.kapitola: Nečakaná premena

18. dubna 2009 v 11:29 | Natasha |  Finlay I

Tu je ďalšia kapča Fin. Snáď sa vám bude páčiť.

Richard Chrabromil > Godrik Nevelbír
Salazar Slizolin > Salazar Zmijozel
Brigita Bifľomorová > Helga z Mrzimoru
Brunhilda Bystrohlavová > Rowena z Havraspáru
Chrabromil > Nevelbír
Slizolin > Zmijozel
Bifľomor > Mrzimor
Bystrohlav > Havraspár

Neviem, či je tam ešte niečo, čomu by ste nerozumeli, ak hej, napíšte do komentu.

Klik na CČ


Bránu otvorila vysoká, prísne vyzerajúca žena v smaragdovozelenom plášti.

"Dobrý večer, profesorka McGonnagallová, priviedol som prvákov," pozdravil obor.

"Ďakujem, Hagrid, ja sa o nich už postarám," odpovedala mu profesorka prísne a voviedla nás do obrovskej vstupnej sály.

"Vítam vás na Rokforte," začala. "Ako už niektorí z vás určite vedia, Rokfort je veľmi stará škola. Založili ju štyria najväčší čarodejníci tých čias - Richard Chrabromil, Brigita Bystrohlavová, Brunhilda Bifľomorová a Salazar Slizolin. Rokfort má štyri fakulty pomenované podľa týchto štyroch čarodejníkov - Chrabromil, Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin. Každá z týchto fakúlt má svoju históriu a nie je o nič horšia ako tie ostatné. O chvíľu začne triedenie, tak sa trochu upravte a počkajte tu na mňa." Profesorka McGonnagallová odišla a my sme osameli.

"Ako nás budú triediť?" spýtala som sa Alison šeptom. Tá len pokrčila plecami a ospravedlňujúco sa na mňa usmiala. Nečakali sme veľmi dlho, profesorka pre nás prišla ani nie po piatich minútach. Vošli sme do obrovskej siene osvetlenej sviečkami. V nej sedel pri dlhých stoloch zvyšok žiakov. Zbadala som Freda s Georgeom, ako si šepkajú a ukazujú na mňa. Ostatní na nás tiež pozerali. Všimla som si, že pri učiteľskom stole je stolček, na ktorom je položený starý ošúchaný klobúk. Ten sa zrazu pohol a začal spievať. Veľmi som jeho pieseň nevnímala, obzerala som si veľkú sálu. Keď klobúk dospieval, ozval sa búrlivý potlesk. Profesorka podišla ku klobúku, vytiahla dlhý pergamen a obrátila sa na nás:

"Keď prečítam vaše meno, posadíte sa na stolček a ja vám na hlavu položím klobúk." Rad sa skracoval pomerne rýchlo.

"Alison Lestrangeová," začula som Alisonine meno. V sále to len tak zašumelo. Alison zbledla a pomalými krokmi pristupovala ku klobúku. Profesorka jej ho nasadila na hlavu. Chvíľu bolo ticho, keď klobúk vykríkol:

"Slizolin!" Alison rýchlo zoskočila zo stoličky a vybrala sa ku stolu úplne na kraji.

"Finlay Lestrangeová." Znova to v sieni zašumelo. Nadýchla som sa a vykročila som k profesorke. Sadla som si na stolček a profesorka mi položila klobúk na hlavu.

"Ďalšia Lestrangeová," začula som tenký hlások. "Vidím, že máš veľa schopností, o ktorých ešte nevieš. Bude z teba veľmi mocná čarodejnica. Kam ťa len...SLIZOLIN!" vykríkol na celú sálu a ozval sa potlesk. Zamierila som za Alison a sadla som si vedľa nej a vydýchla som si. Alison sa na mňa povzbudzujúco usmiala.

"My to zvládneme, uvidíš."
Triedenie sa o chvíľu skončilo a na rad prišiel Dumbledore.

"Vítam vás v ďalšom školskom roku na Rokforte," usmial sa na nás. "Dúfam, že sa vám bude dariť rovnako dobre, ak nie lepšie, ako po minulé roky. Teraz sa poďme spoločne navečerať. Prajem vám dobrú chuť." Vtom sa pred nami zjavili všakovaké dobroty od výmyslu sveta. Prekvapene sme sa s Alison na seba pozreli. Po hostine nás prefekti odviedli do klubovne. Naša klubovňa sa nachádzala v podzemných žalároch. Vnútri to však vyzeralo veľmi útulne. Alison obsadila dve kreslá hneď pri ohni. Niečo mi hovorila, no ja som ju veľmi nevnímala. Netrápilo, čo si o mne myslia ostatní, mňa skôr trápilo, čo si o mne myslí Fred. -Ako sa to správaš?- vynadala som si v duchu. -Ten nie je pre teba.- Myšlienky naňho som sa však zbaviť nemohla.

"Fin! Počúvaš ma vôbec?" prerušila moje myšlienky Alison.

"Prepáč, zamyslela som sa," pozrela som na ňu neprítomne.

"Na čo si myslela? Našla si si nejakého fešáka?" Prekvapene som nadvihla obočie.

"Ako si vedela?"

"Vážne? A kto to je?" uškrnula sa.

"Zajtra ti ho na raňajkách ukážem," sľúbila som jej.

"Tak mi prezraď aspoň meno, prosíkala.

"Fred Weasley," prezradila som neochotne.

"To nemyslíš vážne!" zvolala. "Tebe sa páči Fred? Mne zas ten druhý, George," začervenala sa. Prekvapene som sa zasmiala a neveriacky som pokrútila hlavou. Nikdy by som si nebola pomyslela, že budem mať s niekým toľko spoločného. S Alison mám podobnú povahu, podobný vkus a väčšinu vecí máme spoločných. Po pár minútach na mňa prišla únava.

"Idem si ľahnúť," zívla som.

"Idem s tebou, aj na mňa ide spánok," povedala pohotovo Alison a spoločne sme vošli do dievčenských spální. Prezliekla som sa do pyžama a chcela som si ľahnúť, keď vtom ma prepadla neskutočná úzkosť a padla som na kolená. Zdesene som sledovala, ako sa moje ruky menia na laby porastené bielou srsťou s čiernymi prúžkami. Zrýchlil sa mi dych a nešťastne som pozrela na Alison. Ona bola rovnako vydesená ako ja. Ten strašný pocit po chvíli prešiel. Chcela som sa postaviť na nohy, no zatackala som sa a spadla som. Po štyroch som podišla ku zrkadlu a to, čo som tam zbadala, ma tak šokovalo, že som skoro zinfarktovala. V zrkadle som videla odraz veľkého snežného tigra. Táto podoba mi však ostala len zopár minút a keď som sa zmenila zas na človeka, zoslabnuto som si sadla na posteľ a hľadela som si na ruky.

"Čo sa to so mnou deje?" zašepkala som vydesene. Alison ku mne opatrne podišla a chytila ma okolo pliec.

"Čo sa to so mnou deje?" zopakovala som svoju otázku nahlas. Na toto mi odpovedať nevedela. Spomenula som si na slová klobúka: - Máš schopnosti, o ktorých ešte nevieš. - Žeby bola toto jedna z nich? Uložili sme sa do postele so zelenými závesmi, no ja som zas celú noc nespala. Moje myšlienky zaletovali raz ku Fredovi, raz k tomu, čo sa mi dnes stalo. Nepokojne som sa prehadzovala a hľadala som si vhodnú polohu na spanie. Vôbec sa mi to však nedarilo. Nadránom som zišla do klubovne a hľadela som do ohňa. Keď prichádzali ostatní, už som sa nemohla sústrediť, tak som počkala na Alison a spolu sme išli na raňajky.

"Ja to asi niekomu poviem," rozmýšľala som nahlas.

"To nesmieš!" zhrozila sa Alison. "Ešte na tebe budú robiť nejaké experimenty!"

"Nestraš!" zahriakla som ju a sadla som si za slizolinský stôl. Pri raňajkách nám vedúci našej fakulty Snape rozdal rozvrhy. Pozrela som naň. Prvú sme mali dvojhodinovku elixírov, potom bola obrana proti čiernej mágii, transfigurácia a herbológia.

"No výborne, tie najlepšie predmety," vzdychla som a odstrčila som tanier: "Nie som hladná. Idem sa pripraviť na hodinu. Uvidíme sa na elixíroch." Vstala som od stola a vyšla som z Veľkej siene. Alison za mnou nechápavo hľadela. Pomaly som kráčala po chodbe, keď som do niekoho narazila a spadla som na zem.

"Prepáč," ospravedlnila som sa a vstala som. Ako som zistila, vrazila som do Freda.

"To nič," odvetil rýchlo a zmizol za rohom. Smutne som zvesila hlavu a pokračovala som v ceste. V klubovni ešte nikto nebol. Vošla som do spálne, zobrala som si všetky potrebné pomôcky a vyšla som von. Pomalým krokom som sa dovliekla do žalára, kde mali byť elixíry. Znova som tam bola prvá. - Aspoň sa môžem profesora Snapa opýtať na to, čo sa mi stalo včera, - napadlo ma. Opatrne som vošla do triedy. Snape sedel za katedrou a niečo čítal. Zaklopala som a on zdvihol hlavu.

"Áno, slečna Lestrangeová?" oslovil ma.

"Prepáčte, že vás vyrušujem, pán profesor, ale chcela by som sa vás na niečo spýtať," začala som nesmelo a podišla som k nemu.

"Nech sa páči, ak budem vedieť, rád vám odpoviem."

"Včera večer, keď som išla spať, som sa..." nadýchla som sa, "premenila na snežného tigra a doteraz neviem, ako sa mi to mohlo stať. Prišla som sa vás spýtať, či neviete, prečo..."

"Snežný tiger?" zarazene na mňa pozrel. "Vy ste dcéra Luciusa Malfoya a Bellatrix Lestrangeovej, mám pravdu?" Prekvapene som prikývla. Nechápala som, čo to s tým má spoločné.

"Čo to s tým má spoločné?" spýtala som sa. "Pán profesor?" dodala som rýchlo. Snape vyšiel spoza katedry a zahľadel sa na mňa svojimi čiernymi očami.

"Vaši rodičia na vás a vašu sestru, Alison, pri vašom narodení uvalili kliatbu," prezradil mi. Vystrašene som naňho pozrela.

"Možno mi neveríte, ale je to tak. Poznám vašich rodičov a viem, čoho sú schopní."

"Sú to smrťožrúti, však?" vyhŕkla som naňho. Prekvapene nadvihol obočie.

"Odkiaľ to viete?" zaujímal sa. To som mu však nepovedala. Chcela som sa ešte niečo spýtať, no do triedy sa nahrnuli ostatní žiaci a už sa nedalo. Alison si sadla do poslednej lavice a ja som zamierila k nej.

"Čo si sa ho pýtala?" zamračila sa.

"Dozvedela som sa niečo o našich rodičoch," pošepkala som jej. Alison na mňa zvedavo pozrela.

"Vieš, kto je náš otec?"

"To viem už dávno, je to Lucius Malfoy. Ale už viem, prečo som sa včera zmenila," povedala som jej rýchlo.

"Utíšte sa," prešiel okolo nás Snape a už som nemohla nič povedať.

"Na týchto hodinách prútiky nebudete vôbec potrebovať," pozrel na nás a my sme okamžite zbalili prútiky. "Tu sa budete učiť miešať elixíry rôznych druhov. Najprv vás však trochu preskúšam z teórie. Kto mi vie povedať, aký elixír vytvorí palina pravá a koreň asfodelu?" Rozhliadol sa po triede. Nesmelo som sa prihlásila.

"Slečna Lestrangeová?" obrátil sa na mňa.

"Palina a drvený koreň asfodelu vytvorí neuveriteľne silný elixír spánku, ktorému sa hovorí aj dúšok živej smrti," odpovedala som.

"Výborne, 10 bodov pre Slizolin," ocenil moju odpoveď Snape. "Kam pôjdete hľadať, ak vám poviem, aby ste mi doniesli bezoár?" Znova som sa prihlásila.

"Nikto?" nadvihol obočie Snape. Vytrčila som ruku ešte vyššie, no Snape si ma nevšímal. Nechápavo som sa zamračila a zložila som ruku.

"Slečna Lestrangeová, povedzte im to, prosím," obrátil sa na mňa.

"Bezoár sa nachádza v žalúdku kozy," odverklíkovala som.

"Ďakujem, ďalších 10 bodov pre Slizolin. Neuveriteľné, aká tupá trieda. Uvidíme, aké elixíry budete robiť s týmito vedomosťami." Snape nás ešte preskúšal, mne sa podarilo získať ďalšie body pre Slizolin, a zvyšok hodiny sme si písali poznámky. Na konci nám Snape zadal na úlohu napísať 30 centimetrovú prácu o paline pravej. Vyšli sme z triedy a ja som zamierila do klubovne. Už zas na mňa prišiel pocit úzkosti ako včera večer. Tesne som stihla dobehnúť do spálne. Tých zopár minút bolo ešte väčšie utrpenie ako predtým. Keď dorazila Alison, už som mala svoju podobu.

"Čo ti povedal Snape?" vychrlila na mňa.

"Že naši rodičia na nás pri narodení uvalili kliatbu," odvetila som s neskrývaným strachom v hlase.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 cherina cherina | Web | 18. dubna 2009 v 11:32 | Reagovat

jj to se ti nedivím :-D

2 Mi@ Mi@ | Web | 18. dubna 2009 v 14:36 | Reagovat

no som zvedava jak to bude pokračovať xD

3 ♥Lucy.13 SB♥ ♥Lucy.13 SB♥ | Web | 18. dubna 2009 v 18:37 | Reagovat

Akosi sa mi táto poviedka začína páčiť...

4 Lizz Lizz | Web | 19. dubna 2009 v 14:46 | Reagovat

eh.. jkou kletbu? btw. pěknej novej design..xDD aa další...transfigurácia toje jako přeměˇování? asi jo co..xD

5 Dada Dada | Web | 22. dubna 2009 v 18:22 | Reagovat

wow, super že sa im páčia weasleyovci :P... ale prečo Snape dáva tie isté otázky každý rok nepochopím :P... atá klidba no wow

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama