Finlay - 5.kapitola: Prezradené tajomstvo

19. dubna 2009 v 10:07 | Natasha |  Finlay I

Tak a je tu ďalšia kapitola Fin. Dúfam, že sa vám bude páčiť.



Alison na mňa neveriacky hľadela.

"Naši rodičia...na nás uvalili...kliatbu..." habkala. Nešťastne som prikývla.

"Preto som sa zmenila, akurát že teraz to bolo viac bolestivé ako včera večer."

"To by naši rodičia nespravili," namietla a neveriacky na mňa pozrela.

"Naši rodičia sú smrťožrúti!" vykríkla som nešťastne. To som však nemala robiť. Práve vtedy otvorili dvere naše tri spolubývajúce a zhrozene na nás pozreli. Rýchlo vycúvali von a tresli dverami.

"Smrťožrúti? Čo to je?" spýtala sa Alison zvedavo. Vzdychla som si.

"V čarodejníckom svete je jeden čarodejník," začala som rozprávať, "ktorý sa volá lord Voldemort. Ten chodí po svete a zháňa si stúpencov, ale tých, ktorí odmietnu alebo mu odporujú, zabije. Smrťožrúti sú jeho stúpenci, ktorí vraždia spolu s ním."

"To si si vymyslela," pokrútila hlavou a cúvla ku stene.

"Tak choď za Snapeom! Choď za ním a spýtaj sa ho na to!" vyhŕkla som. Schmatla som tašku a rýchlo som vyšla von. Prechádzala som chodbou a všetci mňa zazerali a šepkali si. Ja som si to nevšímala a pokračovala som v ceste. Moje myšlienky stále utekali ku Fredovi. Neraz som sa za to hrešila, ale nedokázala som nemyslieť naňho. Vtom som kdesi začula hluk. Dvihla som hlavu a na konci som zbadala profesora Snapa a hlúčik žiakov. Rýchlo som podišla bližšie, aby som zistila, čo sa stalo.

"To som si mohol myslieť," hovoril Snape tichým ľadovým hlasom. "kto iný by toto vymyslel ako Weasleyovci. Stŕham Chrabromilu 20 bodov. Teraz zmiznite, ináč dostanete trest." Fred s Georgeom rýchlo pozbierali všetko, čo bolo na zemi a utekali preč. Uškrnula som sa, no vtom ma niečo napadlo.

"Profesor! Profesor Snape!" zakričala som za odchádzajúcim učiteľom. Prekvapene sa obrátil.

"Áno, slečna?"

"Prosím, nemohli by ste mi povedať, prečo..."

"Poďte so mnou," kývol hlavou a viedol ma do jeho pracovne. Tam si sadol za stôl a uprel na mňa chladný pohľad.

"Dávajte si pozor, slečna Lestrangeová," upozornil ma Snape. "Čo by ste chcela vedieť?"

"Prečo na nás rodičia uvalili tú kliatbu," odvetila som rozhodne. Snape sa nedýchol a začal:

"Vy dve ste tu vôbec nemali byť. Keď sa Bellatrix dozvedela, že je tehotná, chcela vás pomocou zaklínadla odstrániť, lenže Lucius jej v tom v poslednej chvíli zabránil. Po vašom narodení sa Bellatrix rozhodla, že keď sa vás nemohla zbaviť vtedy, ublíži vám aspoň tak, že na vás uvalí kliatbu. Lucius o tom doteraz nevie. Pokiaľ viem, vy sa premieňate na snežného tigra a tá premena vám spôsobuje bolesť a vaša sestra sa vždy v noci premení na banší."

"Dá sa toho nejako zbaviť?" spýtala som sa nešťastne.

"Neviem, či by som to dokázal. Úplne zbaviť vás toho nedokážem. Vám by som vedel zmierniť bolesť pri premieňaní, ale vašej sestre neviem, či by sa dalo nejako pomôcť." Prosebne som naňho pozrela.

"A vyskúšať by..." začala som.

"Vyskúšať môžem. Ak vám to pomôže, nebudete sa premieňať vôbec, ak to nezaberie, nič sa vám nestane," prerušil ma.

"Ďakujem veľmi pekne," usmiala som sa natešene a utekala som na hodinu Obrany proti čiernej mágii. Tú nás učila akási stará zošúverená pani profesorka, ktorá o chvíľu asi pôjde do dôchodku. Nikto v triede ju nepočúval.

"No tak, deti, upokojte sa!" kričala na nás slabým hlasom. Trochu som ju ľutovala. Alison sa so mnou celý deň nerozprávala. Nechápala som, prečo, no nechala som to tak. Cez obedňajšiu prestávku môj pohľad stále zalietal ku chrabromilskému stolu. Keď som dojedla, vstala som, že pôjdem do klubovne nachystať sa na ďalšiu hodinu, keď vtom ma zas prepadol ten hrozný pocit úzkosti a pocítila som bolesť. Rýchlo som sa rozbehla do klubovne, no do spálne som dobehnúť nestihla. V ukrutných bolestiach som sa vliekla hore schodmi, no keď som tam prišla, začala som sa meniť späť. Do spálne som vošla napoly tigrica, napoly človek, no to, že som tam vošla, bola chyba. V spálni boli naše tri spolubývajúce. Tie, nanešťastie, zbadali môj chvost, ktorý zmizol až príliš neskoro. Vyľakane na mňa pozreli a vybehli z izby.

"Toto je zlé," vzdychla som si. V spálni som zostala počas celej prestávky, vyšla som tesne pred zvonením a zamierila som na hodinu transfigurácie. Do triedy som prišla ako posledná. Na katedre sedela veľká pruhovaná mačka a prísne na mňa hľadela. Prechádzala som pomedzi lavice, z ktorých sa ozývalo:

"Čau, tigrica!"

"Prosím, nepokúš ma!" a podobné ironické poznámky. Podľa toho som usúdila, že naše spolubývajúce to už stihli vytárať minimálne našej fakulte. Absolútne bez nálady som klesla na stoličku vedľa Alison.

"Čo si to vystrájala?" oborila sa na mňa šeptom. "O tvojej schopnosti teraz vie celý Slizolin!"

"To nie je schopnosť, to je prekliatie," zamračila som sa a vytiahla som si knihu.

"Prišla ste neskoro, slečna Lestrangeová," začula som zrazu prísny hlas profesorky McGonnagallovej.

"Ale veď ste tu ešte ne..." v tom momente som usúdila, že profesorka bola zrejme tá mačka.

"Prepáčte, pani profesorka," ospravedlnila som sa rýchlo.

"Teraz si, prosím, vytiahnite brko a pregamen a opíšte si to, čo je na tabuli," prikázala mi. "Keď to budete mať všetci napísané, začneme." K samotnému čarovaniu (alebo transfigurovaniu) sme sa dostali až na konci hodiny. Mali sme premeniť seno na ihlu. Mne sa to nejakým zázrakom podarilo hneď na prvýkrát. Prekvapene som sa usmiala a chcela som si vypýtať ďalšie seno, no profesorka už pri mne stála, vzala moju ihlu a pred celou triedou ma pochválila. Za môj úspech Slizolin získal 10 bodov. Hodina skončila a ja som z triedy vyšla medzi prvými. Bola som celá znechutená. Znenávidela som mojich rodičov, moje spolubývajúce, znenávidela som Voldemorta. Len kvôli nemu musím prežívať tieto muky. Alison mala to šťastie, že jej sa ešte nič nestalo. V klubovni som nazlostene šmarila tašku na zem a hodila som sa do jedného z kresiel. Alison za mnou opatrne podišla.

"Fin, ja..." začala.

"Daj mi pokoj, Alison, nemám náladu!" skríkla som na ňu, až vyšľahol oheň. Začudovane som naň pozrela, potom som sa obrátila na Alison. Tá nechápavo pokrútila hlavou. Vystrela som ruku k ohňu a pomaly som ju pritiahla k sebe. Na moje obrovské zdesenie som k sebe pritiahla aj oheň z krbu. Vtom som začula, ako niekto vošiel, tak som rýchlo zložila ruku a oheň zmizol. Bol to jeden z prefektov. Zamračene na nás pozrel a odišiel.

"Čo to má znamenať?" spýtala som sa nechápavo.

"Mňa sa nepýtaj," Alison mi nevedela pomôcť.

"Vytiahla som zo Snapa ďalšie informácie o našich rodičoch," napadlo ma zrazu. Sestra na mňa urazene pozrela.

"Prečo musíš mať vždy pravdu?" ofúkla sa, no potom sa začala nahlas smiať a ja som sa k nej pridala. Keď sme sa utíšili, prezradila som jej, čo mi povedal Snape.

"My sme vraj vôbec nemali byť. Naša matka sa nás chcela zbaviť nejakým kúzlom hneď po tom, ako zistila, že je tehotná, no náš otec jej v tom zabránil. Po našom narodení na nás uvalila nejakú kliatbu, aby sme trpeli takto. Na mňa uvalila bolestivú premenu na snežného tigra a ty..." zasekla som sa a ustráchane som na ňu pozrela.

"Hovor!" naliehala.

"Ty sa budeš meniť na banší," povedala som ospravedlňujúco.

"Čo to je?" chcela vedieť.

"No, to netuším," pokrútila som hlavou. Vtom zazvonilo na ďalšiu hodinu. Vyľakane sme na seba pozreli, chytili sme tašky a bežali sme von. Hodina herbológie, našťastie, ešte nezačala. Dobehli sme naozaj tesne, pretože profesorka Sproutová prišla chvíľku po nás. Táto hodina bol dosť nudná (aspoň podľa mňa). Bola som šťastná, keď som mohla z dusného skleníka vypadnúť. Po herbológii sme už nemali žiadne vyučovanie. Dnes som bola celý deň bez nálady. Alison sa snažila rozveseliť ma, no mňa to akosi nechytalo. Zamierila som do knižnice a začala som si písať úlohy. Po chvíli som začula známe hlasy.

"A čo tak strčiť mu tam hnojové bomby?"

"Platí. Kedy sa zabavíme?"

"Zajtra po elixíroch. Môže byť?"

"Už sa teším."
Spoza radu políc vyšli Weasleyovské dvojičky so šibalskými úškrnmi na tvárach. Rýchlo som sa odvrátila a písala som ďalej.

"Pozrime sa kto tu je," povedalo jedno z dvojčiat. "Naša malá tigrica." Nevšímala som si ich, aj keď vo mne vzbĺkla iskierka hnevu. Ešte aj chalan, ktorý sa mi páči, ma uráža a robí si zo mňa posmešky.

"Čo je, tigríčatko? Čo mi spravíš? Pohryzneš ma?" Zhlboka som sa nadýchla a začala som sa upokojovať, inak by som asi vybuchla.

"Prečo nás ignoruješ?"

"Lebo ste sprostí!" zamračila som sa na nich. "Keď veríte táraninám. A teraz, ak dovolíte, chcela by som si dopísať úlohu." Pokračovala som v práci a vrelo to vo mne. Fred s Georgeom na seba nechápavo pozreli a odišli. Vydýchla som si. Po chvíľke ma však znova niečo vyrušilo. Za oknom sedela Narcissa s listom v zobáku a pozerala na mňa svojimi jantárovými očami. Rýchlo som otvorila okno, vpustila som ju dnu a vytiahla som jej zo zobáka list.

"Ďakujem, Narcissa," poďakovala som sa a Narcissa spokojne zahúkala a odletela. Pozrela som na list. Prekvapila ma adresa odosielateľa: list bol od nejakej pani Malfoyovej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aranel van de´Corvin Aranel van de´Corvin | Web | 19. dubna 2009 v 10:25 | Reagovat

máš super Design!!!!! Carlisle je nejlepší!!!! xD xD xD

2 Lizz Lizz | Web | 19. dubna 2009 v 14:52 | Reagovat

heh tk to jsem vědavá co tm bude..xD počkej od Narcissy Malfoyový?:D aa ještě věcná...xD banší to je taková ta "demonka" co jí slyšej jenom ppsy a když ječí (už jsme zapomněla proč sakra..xD) tk praská sklo? bo tim bylo myšleno ještě něco jinýho..xD víš co jsem myslela ne??..xD btw. až budedalší kapča napiš mi pls na blog...;)

3 Dada Dada | Web | 22. dubna 2009 v 18:34 | Reagovat

fúha.. super,, hneď čítam ďalej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama