Finlay - 7.kapitola: Odmietnutie

20. dubna 2009 v 15:26 | Natasha |  Finlay I

Tak, ďalšia kapča Fin dopísaná. Snáď sa Vám bude páčiť. Preklad momentálne nestíham, lebo som tu len na skok, tak neskôr pridám. Snáď tomu budete rozumieť :D. Ak nie, kľudne sa spýtajte.

Kluk na CČ




"Čo teraz?" spýtala som sa vydesene. Alison len zmätene pokrčila plecami a sadla si do kresla. Rozmýšľala som, čo budeme robiť. Nervózne som sa prechádzala po klubovni, keď vtom ma niečo napadlo. Pomaly som vystrela ruku k stene a sústredila som sa na jediné slovo: -Odsunúť.- Opatrne som rukou začala pohybovať doľava a na moje prekvapenie sa stena začala nečujne odsúvať. Alison natešene vyskočila z kresla a usmiala sa.

"Výborne, Fin! A teraz rýchlo na hodinu!" Vzala moju aj jej tašku a rýchlo prešla cez vchod. Ja som stále držala rukou stenu a ponáhľala som sa cez vchod. Keď som ruku stiahla, stena sa s rachotom zabuchla.

"Budeme to musieť niekomu povedať," povedala som sestre.

"Za kým pôjdeme? Za Snapeom?"

"Neviem. Teraz sa však ponáhľajme." Mali sme šťastie, pretože profesorka Sinistrová meškala. Nikto nám však nechcel povedať, prečo, nikto sa s nami totiž nerozprával. Zamračila som sa.

"Prečo mešká? Veď už skoro 15 minút je hodina," čudovala som sa.

"Možno už sa dopočuli o našej príhode so stenou a teraz to riešia," zašepkala Alison.

"Všetci? To by tam bol maximálne Snape, ako vedúci, potom Dumbledore a niekto, kto to vie opraviť, nie?" nechápala som. Na toto som však nedostala odpoveď. Alison sa zatvárila vydesene a hneď som aj zistila, prečo. Začala jedna z jej premien. Odtiahla som ju do odľahlého kúta, no jej premena netrvala tak dlho, čo ma prekvapilo.

"Prečo moje premeny trvajú aj niekoľko minút a tvoje len pár sekúnd?" spýtala som sa.

"Moja premena ani nebola taká bolestivá," dodala, čo ma zmiatlo už úplne. Už som nestihla povedať nič, pretože v tej chvíli dorazila profesorka Sinistrová.

"Prepáčte, že meškám, riešili sme jeden závažný problém," ospravedlnila sa. "Zároveň by som chcela poprosiť sestry Lestrangeové, aby hneď teraz navštívili profesora Snapa."
Nechápavo sme na seba pozreli a utekali sme dolu schodmi.

"Tak si nakoniec mala pravdu. Ale načo nás potrebuje? Ide nás vypočúvať, alebo čo?"

"No to ja už neviem. Asi chce vedieť, ako sme sa dostali von," odvetila Alison. Pomaly sme sa blížili ku Snapeovej pracovni. Dvere boli otvorené. Opatrne sme vošli dnu, kde už za pracovným stolom sedel Snape.

"Dobrý večer," pozdravili sme naraz. Snape sa ani nenamáhal odzdraviť.

"Ako ste sa dostali von? A prečo ste to nikomu neoznámili?" vyrútil sa na nás.

"Von nás dostala Fin," povedala Alison skôr, ako som stihla otvoriť ústa. Snape na mňa pozrel.

"Ako?"

"Viem ovládať zem a oheň," odvetila som stručne.

"Tak toto je zaujímavé," zašepkal.

"Alison vôbec nemáva bolestivé premeny a tiež sú oveľa kratšie, ako tie moje," vyhŕkla som. "Neviete, čím to môže byť?"

"Vy ste sa narodila o pár sekúnd skôr, vás tá kliatba zasiahla silnejšie ako Alison," odvetil a pomaly ku mne podišiel. Odhrnula som si rukávy a ukázala som mu prvý náznak mojich premien. Snape na mňa vydesene pozrel, otočil sa a začal sa hrabať v poličke s rôznymi fľaštičkami. Vytiahol jednu s tmavomodrým obsahom a strčil mi ju do ruky.

"Tento elixír by vám mal pomôcť. Ja sa pokúsim vyrobiť vám taký do zajtra. Dám vám ho po vyučovaní. Teraz choďte!" Rýchlo sme vyšli von a predtým, než som zavrela dvere, som zazrela Snapa ako sa prehrabáva v kope pergamenov. Na astronómiu sme už nešli, aj keď končila až za 20 minút. Vyšla som do spálne, rýchlo som sa prezliekla a vliezla som do postele.

"Dobrú noc," zaželala som Alison a zahľadela som sa do stropu. Rozmýšľala som, prečo práve ja, prečo sa u mňa prejavujú takéto schopnosti a u Alison nie. Ani som si neuvedomila ako, no o niekoľko minút som zaspala. V snoch ma však prenasledovali moje nezodpovedané otázky.
Nasledujúci deň sa neuveriteľne vliekol. Celý deň som nepovedala ani slovo, aj keď sa ma Alison snažila nejako povzbudiť a rozveseliť. Teraz som ignorovala aj to, keď sa mi posmievali aj Fred s Georgeom. Po elixíroch sme ostali v triede, no odišli sme odtiaľ veľmi rýchlo. Snape nám dal elixír a my sme odišli.

Ani som sa nenazdala a na Rokforte som bola už tri mesiace. Blížili sa Vianoce a zároveň aj naše narodeniny. Naša situácia sa oproti začiatku školského roka vôbec nezmenila, stále sa nám posmievali. Naše premeny sa trochu zmiernili a Snape nás naučil ovládať ich, takže teraz sa môžem bezbolestne zmeniť, kedy sa mi len zachce. Jediné, čo ma mrzelo, bolo to, že Fred sa ku mne správa hnusne len kvôli mojim rodičom.

"Na čo myslíš, Fin?" spýtala sa ma raz pri obede Alison, keď som zamyslene hľadela smerom ku chrabromilskému stolu.

"Skús hádať," odvetila som nevrlo a rýpala som sa v jedle.

"Fin, ak naňho budeš stále myslieť, len sa budeš zbytočne trápiť," chytila ma za plece.

"Keby sa dalo naňho zabudnúť," pozrela som na ňu nešťastne.

"Pozri, ani ja nemyslím na Georgea stále a netrápim sa kvôli nemu. Viem, že je ťažké nemyslieť naňho, keď ho vidíš každý deň, ale pokús sa o to." Smutne som si vzdychla, vstala som od stola a vyšla som von. Teraz sme mali transfiguráciu. Profesorka McGonnagallová dnes mala, ako som zistila, veľmi zlú náladu, čo sa prejavilo aj na domácich úlohách. Dnes mi absolútne nič nešlo, na nič som sa nevedela sústrediť. Keď som sem pred tromi mesiacmi išla, vôbec som si nemyslela, že čarodejnícke učivo môže byť také ťažké. Ďalší týždeň učenia a tvrdej práce prešiel ako voda a nastal deň našich narodenín. Zobudila som sa do zasneženého decembrového rána. Celá rozospatá som chcela vyliezť z postele, no všimla som si, že pri posteli mám kopu darčekov, čo ma prekvapilo a potešilo zároveň. Nečakala som, že si na mňa niekto spomenie. Pri Alisoninej bola skoro rovnaká kôpka pestrofarebných balíčkov. Chytila som ten najvrchnejší, ktorý bol od mojich adoptívnych rodičov. Od nich som v kope našla viac darčekov. Poslali mi sladkosti, od mamy som dostala ručne pletený zelený sveter so strieborným F, otec mi knižku (vraj aby som sa nenudila), no na moje prekvapenie ma celkom zaujala. Ďalší balíček bol od Alison. Od nej som dostala špiónoskop (neviem, načo mi bude). Ostatné tri balíčky nemali kartu, takže som nevedela, od koho som ich dostala. V jednom bola kniha o čarovných tvoroch, v ďalšom som našla malú ružovú fľaštičku, v ktorej bol jemný ženský parfum a v poslednom som našla krabičku nejakých neznámych cukríkov, na ktorej bolo napísané: Fazuľky každej chuti. -Zaujímavý názov,- pomyslela som si a otvorila som ich. Prvú, ktorú som ochutnala, chutila ako čierne korenie, čo ma presvedčilo o pravdivosti názvu fazuliek. Ako posledný som našla list. Otvorila som ho a tam bolo napísané:

Prepáč, ale ak si myslíš, že by sme mohli byť niekedy spolu, si na veľkom omyle.
Fred

Nechápavo som hľadela na list. Už som ničomu nerozumela. Ako sa to dozvedel? Asi nás niekto počul, keď sme sa o ňom s Alison rozprávali a všetko mu vytáral. Neuveriteľné. Takto rýchlo som zničený deň ešte nemala. Alison ma celý deň otravovala, aby som jej povedala, čo sa stalo, no ja som bola neoblomná.

"Sú to moje osobné problémy!" skríkla som na ňu. "Nestaraj sa do mňa!"

"Ja som ti chcela len pomôcť," urazila sa.

"Prepáč, nechcem sa s tebou hádať," ospravedlnila som sa. Vyšla som do spálne, vzala som list, vrátila som sa do klubovne a dala som ho Alison. Tá si ho prečítala a zamračila sa.

"Niekto nás musel počuť, keď sme sa o tom rozprávali a určite mu to vytáral."

"To napadlo aj mňa, ale už nezistíme, kto to bol," pozrela som na ňu nešťastne.

"Ja to môžem zistiť, uškrnula sa na mňa. "Mojimi schopnosťami." Na to som úplne zabudla. Za tie tri mesiace sa u Alison vyvinula veľmi zvláštna schopnosť - vždy, keď sa niečo udialo, dokázala za pár minút bez akejkoľvek veľkej námahy presne zistiť, kto je vinník. Teraz sa jej to podarilo tiež. Ako som predpokladala, boli to naše "milé" spolubývajúce.

"To som si mohla myslieť," vzdychla som. Moja nálada ešte klesla, keď som sa nečakane premenila. Nechápala som, čo sa deje, veď Snapov elixír som si dávala pravidelne.

"Mala by si ísť na Snapeom, Fin," poradila mi Alison, keď som sa premenila späť. "Mala by si mu o tom povedať."

"Áno, asi za ním pôjdem," súhlasila som. Po poobedňajšom vyučovaní som zamierila za Snapeom, no v pracovni nebol. Zamračila som sa a vrátila som sa do klubovne. Na moje prekvapenie som ho našla tam.

"Výborne, teraz sme tu všetci. Chcem vám oznámiť, že sa tento rok bude konať čarodejnícky turnaj, kde si budete môcť overiť, akí schopní čarodejníci ste. Tento turnaj bude rozdelený do troch kategórii - prvý a druhý ročník, tretí, štvrtý a piaty ročník a šiesty a siedmy ročník. Z vás vyberieme dvoch zástupcov za každú kategóriu, ktorí potom pôjdu do ďalších kôl podľa úspešnosti. Do úplného finále sa dostanú dvaja najlepší z každej fakulty a víťaz pre svoju fakultu získa 500 bodov a miesto v Sieni slávy. Tak sa prosím, snažte. Účasť na kastingu je povinná pre každého. Termín vám prídem oznámiť. Príjemný deň." Otočil sa a vyšiel z klubovne.

"Pán profesor!" zakričala som naňho.

"Áno, slečna?" nadvihol obočie.

"Dnes som sa zas premenila. Avšak ja som sa premeniť nechcela." Snape na mňa prekvapene pozrel.

"Určite ste mala môj elixír?"

"Áno," prikývla som rozhodne.

"Zaujímavé. Ja sa pokúsim ešte niečo ohľadne toho zistiť, vy sa sústreďte na školu. A z tej práce, ktorú ste mi včera odovzdali, máte V." Natešene som sa usmiala a zamierila som späť do klubovne. Moja nálada sa po tomto trochu zdvihla, aj keď ma stále mrzel ten list. Nemohla som sa zbaviť myšlienky naň.

"Čo ti povedal?" vyrútila sa na mňa Alison, len čo som prešla cez stenu.

"Že sa na to skúsi pozrieť. To s tou stenou sa stále nevyriešilo?"

"Nie, ešte nie, ale rieši sa to. Snape povedal, že nám dá vedieť." Unavene som si vzdychla a sadla som si do kresla pri krbe. Bolo tam príjemne teplo. Vytiahla som učebnicu dejín mágie a začala som si písať úlohu na zajtrajšiu hodinu. Alison sa ku mne onedlho pridala.
Tento týždeň sa neuveriteľne vliekol. Učitelia nás stále skúšali, dávali nám rôzne písomky a podobné veci, takže sme skoro na nič nemali čas.
Konečne začali vianočné prázdniny, tak sme si trochu vydýchli. Dva dni pred Vianocami sme spolu s Alison prechádzali po chodbe do Veľkej siene na obed, keď na mňa niekto zakričal.

"Fin!"
Obrátila som sa a zbadala som Freda.

"Môžem sa s tebou porozprávať - osamote?" Pozrela som na Alison - tá sa usmiala a odišla.

"Je to pravda?" spýtal sa. "Je pravda, že sa ti páčim?"

"Načo sa ma to pýtaš, keď už to vieš?" odvrkla som a chcela som odísť, no on ma zastavil:

"Fajn, ale nerátaj s tým, že ťa niekedy budem chcieť. Ty nie si vhodné dievča pre mňa." Po tomto sa mi nahrnuli slzy do očí a rozbehla som sa preč.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barush→SB Barush→SB | Web | 20. dubna 2009 v 17:23 | Reagovat

chudák malá..:( to od něj bylo docela hnusný..:( jinak se mám fajn co ty??:)

2 Lizz Lizz | Web | 20. dubna 2009 v 20:34 | Reagovat

špiónoskop-> jko dalekohled?:D btw. chudák.. a to jko proč ne?? jenom protože její matka je Bellatrix? to nejni fér.. nikdy by nikdo neměl někoho posuzovat jenom podle toho kdo jsou nebo byli jeho orodiče...a kord když s nima nevyrlůstala....;)

3 Lunuška Lunuška | Web | 20. dubna 2009 v 21:00 | Reagovat

Chúďa Fin :( V mojich predstavách dvojičky také neboli :) A na diplom - to je jedno...možno Lunu :)

4 Dada Dada | Web | 22. dubna 2009 v 20:58 | Reagovat

Fred je dáky až moc krutý najradšej by som ho nakopala :P a krásna kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama