Finlay - 8.kapitola: Konkurz

21. dubna 2009 v 12:26 | Natasha |  Finlay I

No, konečne som sa dopracovala ku ďalšej kapitolke Fin. Snáď sa Vám bude páčiť. Preklady dám do zvlášť článku, aby som nemusela ku každej kapitole vypisovať.

Príjemné čítanie.

Klik na CČ



"Fin, čo sa stalo?" podišla ku mne Alison. Sedela som v našej spálni a po lícach mi stekali veľké slzy. Potiahla som nosom a uplakanými očami som na ňu pozrela.

"Čo myslíš?"

"Fred, však? Čo ti spravil?" chcela vedieť. Nešťastne som sa nadýchla.

"Povedal mi, že nech nerátam s tým, že by som s ním niekedy mohla chodiť."

"Ten sviniar," zasyčala. "Hneď sa vrátim."

"Nie! Počkaj! Kam ideš?" zakričala som za ňou, no odpovede som sa nedočkala. -Toto snáď nie je pravda,- pomyslela som si. O chvíľu sa nám začína herbológia, tak som vzala tašku, vyšla som zo spálne, prešla som klubovňou a zamierila som von. Keď som kráčala ku skleníkom, môj pohľad čoraz viac priťahoval priľahlý les. Veľmi ma lákalo vojsť doň a zistiť, čo za tvory v ňom žijú.

"Fin, ahoj," začula som Alisonin tichý hlas. Od ľaku ma až myklo.

"Alison! Toto mi nerob," oborila som sa na ňu.

"Máš zlé svedomie, keď sa ľakáš?" uškrnula sa.

"Áno, mám," zamračila som sa a pokračovala som v ceste.

"Mám pre teba jednu správu," oznámila mi. Nechápavo som na ňu pozrela. Alison sa víťazoslávne usmievala.

"Ty si bola za Fredom, však?" došlo mi.

"A hádaj, čo som z neho dostala? Najprv sa so mnou nechcel rozprávať, ale nakoniec som ho donútila a povedal mi, že sa mu tiež páčiš, ale keby si nebola Lestrangeovej dcéra, možno by sa s tebou začal rozprávať, len že sa bojí, aby si mu neublížila."

"To ti vážne povedal?" vyvalila som oči. Trochu ma to upokojilo, no aj tak... Pri Alisoniných schopnostiach by som sa nedivila, keby mu tie slová podsunula. Vošli sme do skleníka. Bolo tam neuveriteľne dusno, ťažko sa tam dýchalo. O chvíľku prišla profesorka Sproutová a začala nám niečo vysvetľovať. Mne sa ju absolútne nechcelo počúvať. Keď sme sa konečne na konci hodiny vyhrnuli von, spolu s Alison sme rýchlo zamierili do klubovne. Na ceste nás však dobehol Fred.

"Fin! Počkaj chvíľu!" zakričal na mňa. Prekvapene so sa otočila a pozrela som naňho.

"Prepáč, nechcel som ťa zraniť. Odpustíš mi?"

"No...ja neviem," naťahovala som ho. "Tak dobre, máš odpustené."

"Ďakujem," usmial sa. "Nemyslel som, že si taká milá. Myslel som, že budeš taká, ako tvoja mama, ako vidím, mýlil som sa." Mykla som plecami.

"Stáva sa," opätovala som mu úsmev. "Prepáč, už musím ísť, o chvíľu sa začína hodina."

"Ach, áno, jasné," spamätal sa a zakýval mi na rozlúčku. Úsmev mi z tváre neschádzal celý deň.

"Tak čo? Pomohlo?" uškŕňala sa Alison. Natešene som na ňu pozrela.

"Jasné, dík," tešila som sa. Vošli sme do klubovne, kde sme našli Snapa.

"Som rád, že ste prišli, dievčatá," privítal nás. Potichu sme si sadli do dvoch voľných kresiel.

"Konkurz už spomínaného turnaja bude zajtra po vyučovaní vo Veľkej Sieni. Ako som už hovoril, účasť každého je povinná, potom vyberieme niekoľkých z každej kategórie, ktorí pôjdu do ďalšieho kola. Presné informácie dostanete zajtra pred začiatkom. Dúfam, že sa posnažíte, aby naša fakulta aspoň trochu uspela a získala nejaké body. Ďakujem za pozornosť." Vydesene som pozrela na Alison - ani ona sa netvárila dvakrát nadšene.

"Ja som na to úplne zabudla," povedala som zdesene. Obe sme naraz vstali, rýchlym krokom sme vošli do spálne, zložili sme tašky, vytiahli sme prútiky a ponáhľali sme sa von z klubovne. Za tie tri mesiace sme celkom dobre spoznali Rokfort, tak sme vedeli, kam máme ísť. Rýchlo sme vybehli na siedme poschodie, kde bola Núdzová miestnosť. Rýchlo sme do nej vošli a začali sme trénovať. Bolo nám jasné, že zajtra vyučovanie nebude, tak sme mali dosť času. Asi po dvoch hodinách usilovného trénovania sme si dali prestávku a ja som sa začala hrabať v knihách, ktoré tam boli a našla som tam knihu s kúzlami. Otvorila som ju na strane, kde bolo kúzlo Expecto Patronum. Dosť ma to zaujalo, tak som čítala ďalej. /Pri kúzle Expecto Patronum musíte myslieť na niečo šťastné/, písalo sa v knihe. Okamžite sa mi vybavilo dnešné Fredovo ospravedlnenie a usmiala som sa. Zdvihla som prútik a zvolala som:

"Expecto Patronum!" Z konca môjho prútika vyletelo niečo oslnivo biele a začalo to ladne plávať po miestnosti. Lepšie som sa na to zahľadela a zistila som, že to má tvar obrovského orla. Prekvapene som otvorila ústa. Alison na mňa začudovane pozrela.

"Ty si dobrá," uznala a postavila sa vedľa mňa. "Idem to vyskúšať aj ja." Zdvihla prútik, no ja som ju zastavila:

"Najprv musíš myslieť na niečo šťastné." Alison sa zamyslela, no po chvíli sa usmiala. Zdvihla prútika zvolala:

"Expecto Patronum!" Z konca jej prútika vyletel len slabý obláčik dymu.

"Asi to nebola dosť šťastná myšlienka," pokrčila som plecami. Alison sa znova zamyslela, zdvihla prútik a skúsila znova:

"Expecto Patronum!" Teraz sa jej to konečne podarilo. Z prútika vyletel oslnivo biely lev a pomalými krokmi prechádzal po miestnosti.

"Gratulujem!" zvolala som a usmiala som sa na ňu. Aj ona sa natešene usmiala. Ja som začala listovať ďalej a našla som zopár užitočných kúzel. S Alison sme v Núdzovej miestnosti boli neskoro do noci, spať sme išli po polnoci. Ja som však teraz zaspávala spokojná.
Na druhý deň ráno hneď po raňajkách Dumbledore odpratal fakultné stoly, postavil sa do stredu miestnosti, my sme sa rozostavili okolo neho (celé to sledovali aj duchovia) a on začal:

"Milí študenti, profesori a duchovia. Som rád, že môžem otvoriť tento turnaj. Nebudem dlho rozprávať, vysvetlím vám pravidlá a začíname. Teraz vyberieme desať najúspešnejších z každej kategórie, to znamená 5 žiakov z každého ročníka. Testovať vás bude päťčlenná porota: profesorka McGonnagallová, profesor Snape, profesorka Tercomová, profesor Flitwick a ja. Dúfam, že sa každý z vás pripravil a vydá zo seba len to najlepšie. Začneme fakultou s najvyšším počtom bodov, čo je Slizolin. Potom pokračuje Chrabromil, Bifľomor a Bystrohlav. Pôjdete postupne po ročníkoch. Prajem veľa šťastia." My sme sa hneď postavili do radu, keďže sme boli zo Slizolinu a v najnižšom ročníku. Stáli sme úplne na konci a potichu sme sa rozprávali.

"Čo myslíš, ako nás budú skúšať?" spýtala som sa šeptom Alison.

"To netuším. Ja som však veľmi zvedavá, či to Tercomová prežije. Na Obrane sa vždy ledva nezosype. A ten jej tenký hlások, chuderka, ani deti si nevie postrážiť. Čo je to za učiteľku?" Dobre, že som sa nepopučila od smiechu, aj keď mi staručkej profesorky prišlo trochu ľúto. Rad sa skracoval veľmi rýchlo. Ako som zistila, ostali už len dve voľné miesta pre prvákov. Čím som bola bližšie ku dverám testovacej učebne, tým som bola nervóznejšia. Horúčkovito som žmolila prútik v ruke a hrýzla som si peru. Keď na nás konečne prišla rada, znervóznela som ešte viac. Ako prvá išla Alison.

"Držím palce," zašepkala som, predtým, než zavrela dvere. Čo sa odohrávalo vnútri som nevedela. Ja som sa zatiaľ ukľudňovala. Alison po chvíľke vyšla s úsmevom na perách.

"Potom ti poviem, teraz choď. Veľa šťastia," zaželala a postrčila ma dnu.

"Ďakujem," šepla som rýchlo a zavrela som za sebou dvere.

"Vitajte, slečna Lestrangeová," privítal ma Dumbledore. "Tak nám predveďte, čo viete."

"Čím mám začať?" spýtala som sa nesmelo.

"Vaša sestra tu obstála celkom dobre, poslali sme ju do ďalšieho kola," oznámil mi Snape. "Predveďte nám podľa vás najťažšie kúzlo, ktoré viete." Hneď ma napadlo Expecto Patronum. Pomyslela som na Freda, dvihla som prútik a zvolala som:

"Expecto Patronum!" Z konca môjho prútika vyletel obrovský orol a začal krúžiť nad hlavami profesorov. Tí na mňa len prekvapene pozerali.

"Teda, to ste nás prekvapila," začala profesorka McGonnagallová. "Toto sa učí až v šiestom ročníku a vy ste to zvládli už teraz, to je pozoruhodné."

"Myslím, že nie je o čom rozprávať," uzavrel Dumbledore. "Gratulujem, slečna, postupujete ďalej."

"Ďakujem veľmi pekne," potešila som sa a celá natešená som vyšla z miestnosti. Vonku už ma čakala Alison.

"Tak ako?" spýtala sa ma.

"Postúpila," zacerila som sa. "Snape mi už stihol oznámiť, že aj teba posunuli ďalej. Čo od teba chceli?"

"Aby som im predviedla najťažšiu transfiguráciu, ktorú viem. Samozrejme, použila som kúzlo, ktoré sme sa včera spolu učili a profesorov to dostalo," uškrnula sa. "A ty?"

"Odo mňa chceli najťažšie kúzlo, ktoré viem. Použila som Patronusa," povedala som len tak mimochodom. Spoločne sme išli do klubovne, kde boli ostatní prváci. Nikto si nás však nevšímal, ako vždy. Nám to však neprekážalo. Vtom ma napadlo, že už o dva dni sú Vianoce a ja pre Alison ešte nemám darček.

"Hneď sa vrátim," vstala som a rozbehla som sa do spálne. Rýchlo som prehrabala kufre a našla som náhrdelník, ktorý som niekedy nosila. Vydýchla som si. Zišla som dolu, no Alison som nikde nenašla. Pokrčila som plecami, sadla som si do kresla a sledovala som mojich spolužiakov. Klubovňa sa postupne začala zapĺňať a hluk začal narastať. Alison som však nikde nevidela. Keďže už bolo veľmi neskoro, rozhodla som sa ísť si ľahnúť. Robila som si však starosti o sestru. Postupne sa moje myšlienky premenili v sny.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lizz Lizz | Web | 22. dubna 2009 v 11:12 | Reagovat

Zajímavý..xD už se těšim na další dílek..xD tk mi pk zase napiš.. díky..;)

2 Barush→SB Barush→SB | Web | 22. dubna 2009 v 15:43 | Reagovat

wow.. :D super.. těším se na pokračování.. dáš mi pak vědět na blog až bude další díl prosím??:D:)

3 Dada Dada | Web | 5. května 2009 v 16:27 | Reagovat

super kapitola,, veľmi pekné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama