Finlay - 9.kapitola: Časovrat

22. dubna 2009 v 15:54 | Natasha |  Finlay I

Tak a je tu ďalšia kapitola Fin. Budem rada, ak mi ju okomentujete.

Preklad:
Časovrat > obraceč času

Klik na CČ




Prebudila som sa do krásneho vianočného rána. Pri posteli som si našla hŕbu vianočných darčekov - táto kôpka vola ešte väčšia než tá narodeninová. Pretrela som si oči a rozospato som chytila prvý balíček. Pomaly som ho rozbalila a vypadla z neho malá škatuľka. Prekvapene som ju zdvihla a otvorila. Vnútri bol pár nádherných zlatých náušníc. Veľmi som sa vzácnemu darčeku potešila a začala som hľadať lístok. Žiadny som však nenašla. Niečo mi hovorilo, že tento darček je od toho istého človeka, ako tie narodeninové, pri ktorých tiež nebol lístok. Zaujímalo ma, od koho tie darčeky boli, no to sa zrejme tak skoro nedozviem. Chytila som ďalší balíček a odbalila som ho. Asi po štvrtom rozbalenom darčeku som sa na to vykašľala, prezliekla som sa a zišla som dolu. Alison už bola hore.

"Ďakujem," usmiala sa na mňa.

"Nemáš za čo," zamrmlala som znudene a sadla som si vedľa nej.

"Nejdeme na raňajky?"

"Nechce sa mi. Choď sama," prevrátila som očami a objala som si kolená.

"Čo je s tebou, Fin? Uleteli ti muchy?" zamračila sa Alison. "Ako chceš, pôjdem sama." Postupne vstávali a odchádzali aj ostatní. V klubovni som ostala sama, čo ma zvláštne upokojovalo. Pozerala som do ohňa a rozmýšľala som o rodičoch, o Fredovi a o všetkom, čo sa udialo. Môj pokojný život sa v priebehu štyroch mesiacov od základu zmenil len kvôli mojej matke, ktorá na nás uvalila kliatbu. Stena našej klubovne sa odsunula a dnu vošla Alison.

"Fin?" oslovila ma opatrne.

"Hm?"

"Len ti mám oznámiť, že druhé kolo turnaja je budúci týždeň v sobotu." Neodtŕhala som pohľad od ohňa.

"Fin, si v poriadku?" pristúpila ku mne a premerala si ma ustarosteným pohľadom.

"Áno, som v poriadku," odvetila som pomaly.

"Ja sa na teba nemôžem pozerať, hneď sa vrátim," zamračila sa a vyšla z klubovne. O chvíľu prišla späť so Snapeom v pätách. Ten sa na mňa skúmavo zahľadel.

"Takéto správanie je zrejme príznakom tej kliatby," skonštatoval. "Čo to na vás za kliatbu Bellatrix uvalila?" Ja som stále neodtŕhala pohľad od ohňa. Ten sa mi začal rozplývať pred očami. Zbadala som zasneženú krajinu a vysoký strom. Pod stromom stáli dvaja ľudia - žena a muž.

"Čo si im spravila, Bellatrix?" kričal muž. "Čo si na nich uvalila?"

"Kliatbu, Lucius, kliatbu! A to takú, z ktorej sa tak ľahko nedostanú! Len ja poznám protizaklínadlo!" zaškriekala žena. Mala tmavé kučeravé vlasy, hnedé oči a vpadnuté líca.

"Ty si blázon, Bella," zašepkal Lucius a cúvol.

"No tak som," rozosmiala sa nepríjemným smiechom.

"Povedz mi to protikúzlo, Bellatrix, a ja ti sľubujem, že ho nikdy nepoužijem," začal Lucius prosebne.

"Zlož Neporušiteľnú prísahu," vyzvala ho s divým úškrnom na tvári.

"Tak poďme na to." Ešte nikdy som niečo také nevidela. Hlboko ma to fascinovalo. So záujmom som sledovala túto scénu.

"To protikúzlo je..." Bellatrix vyslovila nejaké neznáme zložité slovo, ktoré som nepoznala. Vtom sa obraz začal zahmlievať a ja som sa znova našla v klubovni.

"Slečna Lestrangeová, ste v poriadku?" začula som Snapov hlas.

"Áno, som v poriadku," odvetila som a na Alison, ktorá stála vedľa mňa, bolo vidieť, že sa jej uľavilo. Všimla som si, že klubovňa je kompletne zaplnená a všetci na mňa nemo pozerajú.

"Pán profesor, chcela by som vám niečo povedať. Týka sa to..." zasekla som sa a Snape pochopil.

"Poďte so mnou - obe," vyzval nás. Postavila som sa a omámene som kráčala za Snapeom. Vošli sme do jeho pracovne.

"Keď som hľadela do ohňa v našej klubovni, videla som Luciusa a Bellatrix," začala som. "Rozprávali sa o našej kliatbe a o protikúzle. Lucius musel zložiť Neporušiteľnú prísahu a Bellatrix mu potom vyzradila protikliatbu." Snape na mňa pozrel zvláštnym zamysleným pohľadom.

"Asi ste si nezapamätala..." začal, no ja som mu skočila do reči:

"Ale zapamätala, len neviem, či to správne vyslovím. Ja to radšej napíšem." Rýchlo som vytiahla kúsok pergamenu, brko a atrament a začala som písať. Potom som papierik podala Snapeovi a on naňho skúmavo pozrel. Zrazu len vytiahol prútik, namieril ho na mňa a vyriekol to neskutočne zložité zaklínadlo. Nič sa však nestalo. Snape sa zamračil.

"Asi tomu ešte niečo chýba," ozvala sa Alison po dlhej odmlke.

"Bellatrix potom ešte Luciusovi niečo hovorila, ale to už som nepočula," zatvárila som sa ospravedlňujúco.

"Ďakujem, slečna. Môžete ísť." Pomaly sme vyšli von. Ešte som zahliadla Snapa ako rýchlo listuje v jednej hrubej knihe. Vliekla som sa po chodbe a rozmýšľala som nad tým, čo som videla. Toto rozhodne neboli moje najlepšie Vianoce. Napadlo ma, že som ešte nerozbalila všetky darčeky, no vôbec sa mi do toho nechcelo. V klubovni bolo dosť rušno, tak sme sa spolu s Alison utiahli do kúta a potichu sme sa rozprávali.

"Nevieš, kedy bude ďalšie kolo turnaja?" nadhodila Alison.

"No, počula som niečo také, že má byť o dva týždne," odvetila som neprítomne.

"Fin! Čo sa s tebou deje? V poslednom čase si nejaká...čudná," zamračila sa na mňa a štuchla do mňa.

"Hm?" prebrala som sa zo zamyslenia. Alison len pokrútila hlavou, vstala a odišla. Zahľadela som sa do ohňa a ponorila som sa do svojich myšlienok. Vtom sa mi pred očami začal zjavovať ďalší obraz. Videla som Luciusa, Bellatrix a nejakého vysokého vychudnutého muža. O niečom sa rozrušene rozprávali.

"Takže vy spolu máte dve dcéry," zasyčal ten muž. "A nechcete, aby sa to Narcissa dozvedela. Dobre, to môžem zariadiť pod jednou podmienkou..." Zvyšok som nepočula. Znova som sa vrátila do klubovne. Unavene som si pretrela oči.

"Už mi z toho haraší," zašepkala som. Pomaly som vstala a zamierila som do spálne. Tam na mňa ešte čakala kôpka nerozbalených darčekov. Úplne som na ne zabudla, no vôbec sa mi ich nechcelo rozbaľovať. Zaujal ma však jeden menší balíček zabalený v jedovatozelenom baliacom papieri. Chytila som ho a rozbalila som ho. V krabičke som našla prívesok so zlatými presýpacími hodinkami. Opatrne som ich zdvihla a zahľadela som sa na ne. Všimla som si, že je k nim priložený lístok:


Toto je časovrat. Možno Ti pomôže pri vyjasňovaní niektorých vecí ohľadne Tvojej minulosti. Používaj ho však rozumne a pamätaj: keď sa vrátiš v čase, NIKTO Ťa nesmie vidieť.

Omámene som naň hľadela. Už som naozaj ničomu nerozumela. Už bolo veľmi neskoro, tak som to nechala tak, no rozhodla som sa, že zajtra zájdem za Snapeom. Bolo mi blbé stále ho otravovať, ale on jediný vedel všetko o mojich rodičoch a možno mi vysvetlí, čo znamenala moja vidina. Alison prišla do spálne oveľa neskôr a bola akási veselá.

"Čo sa stalo, Alison?" spýtala som sa unavene.

"Ale nič," uškrnula sa a odvrátila sa odo mňa. Mykla som plecom, ľahla som si a snažila som sa zaspať. Pri Alison sa mi to však nedarilo. Nechápala som, čo ju tak rozveselilo, no na druhý deň som mala možnosť to zistiť. Alison stále pokukovala po jednom Slizolinčanovi, ktorý od nás mohol byť asi o tri roky starší, kývala mu a chichotala sa.

"Alison, si v poriadku? Veď ten chalan nie je pre teba! O čo sa pokúšaš?" zamračila som sa na ňu.

"Chcem vyprovokovať Georgea, aby sa priznal, že sa mu páčim," povedala mi len tak mimochodom a ďalej sa venovala tomu Slizolinčanovi. Hneď po raňajkách som ju dotiahla ku Snapeovi.

"Pán profesor, prepáčte, že vás stále otravujem, ale Alison je dnes akási...čudná. Nemáte..." začala som.

"To je len následok kliatby, treba ju nechať tak, ju to prejde," prerušil ma.

"To som rada," vydýchla som si. "Chcela by som sa vás ešte niečo spýtať: včera večer som mala ďalšiu vidinu."

"Poďte so mnou." Pomaly som kráčala za ním.

"Hovorte," vyzval ma, keď sme prišli do jeho pracovne. "Čo ste videla?"

"Bellatrix, Luciusa a jedného muža," povedala som.

"Videli ste ho už niekedy?" spýtal sa ma zamyslene. Pokrútila som hlavou.

"Ako vyzeral?"

"Vysoký, chudý, bledý..." pokrčila som plecami. Snape sa na mňa zdesene pozrel.

"Temný pán," zašepkal. Nechápavo som sa zamračila. Temný pán? Kto je to? No vtom mi došlo: Temný pán je...lord Voldemort. Vystrašene som sa nadýchla. Rozmýšľala som, či mu poviem aj o časovrate, no nakoniec som sa rozhodla, že si to nechám pre seba.
Keď som vychádzala zo Snapeovej pracovne, bolo veľmi neskoro večer. Na druhý deň sa nám už začínalo vyučovanie. Rozhodla som sa ísť spať, no keď som si ľahla, únava ma okamžite prešla. Spod postele som vytiahla jemnú retiazku s časovratom a zamyslene som sa naň zahľadela. Dlho som rozmýšľala, či to vyskúšam, alebo nie, no nakoniec som si ho natiahla na krk, presýpacie hodinky som trikrát otočila a všetko okolo mňa sa okamžite rozmazalo. Vrátila som sa v čase o tri hodiny. Otočila som hodinami ešte zopárkrát a našla som sa vo svojej izbe u mojich adoptívnych rodičov. Užasnuto som to sledovala. Nemohla som uveriť tomu, čo sa práve deje. Videla som seba ako sedemročnú ako sa hrám s bábikami a kockami a šťastne sa pritom usmievam. Znova som otočila hodiny a teraz som videla Bellatrix vo vysokom štádiu tehotenstva. Vonku mrzlo, všetko bolo pokryté hrubou vrstvou snehu a všade bola hustá tma. Stále som myslela na to, že ma nikto nemôže vidieť, tak som sa schovávala ako to len išlo, aj keď v tejto tme to nebolo až také ťažké. Bellatrix pomaly kráčala k opustenému domu vysoko na kopci. Nemala som ani poňatia, kde sa nachádzame, no to ma teraz trápilo najmenej. Opatrne som za ňou kráčala. Zbadala som, že sa k nám niekto blíži. Rýchlo som sa schovala za malý krík, ktorý bol nablízku. Ako som zistila, ten, kto sa k nám blížil, bol Lucius Malfoy.

"Lucius," oslovila ho Bellatrix šeptom. "O chvíľku...o chvíľku..."

"Poď, rýchlo!" zavrčal Lucius potichu a viedol ju k domu. Ja som sa nenápadne zakrádala za nimi a pozorne som počúvala.

"Neopováž sa niečo im spraviť, Bellatrix, rozumela si?" zamračil sa na ňu, keď sme vošli do domu. Bellatrix už však nebola schopná odpovedať. Začala sa zvíjať v pôrodných kŕčoch a Malfoy sa len vystrašene prizeral. Pôrod trval niekoľko hodín. Cítila som sa veľmi zvláštne sledovať naše narodenie. Keď sme sa konečne narodili, Malfoy vychrlil:

"Finlay a Alison. Môže byť?" Bellatrix nebola schopná nič povedať. Lucius nervózne zasyčal a odmiestnil sa. Bella sa po pár minútach konečne trochu spamätala, chytila svoj prútik, namierila ho na nás, niečo zašepkala a vstala. Nás položila na posteľ, prešla ku stoličke, kde bol zavesený jej plášť, niečo odtiaľ vytiahla, podišla ku nám a naklonila sa nad nás. To, čo spravila som nevidela, avšak všimla som si malú fľaštičku s krikľavomodrým elixírom vovnútri, ktorú Bellatrix držala v ruke.

"Toto je za mňa a za Luciusa," zašepkala, chytila nás na ruky, niečo zamrmlala a my sme zmizli. Nechápavo som na ňu pozrela, no ona už vychádzala von. Ešte stále bola bledá a slabá, no jej to zrejme neprekážalo.
Vrátila som sa do dnešnej doby a stále som rozmýšľala nad tým, čo som videla. Zdalo sa mi to také nepravdepodobné a predsa...no ešte stále som nenašla odpoveď na to, prečo sa meníme práve na banší a snežného tigra. Zaspať sa mi podarilo až neskoro nad ránom, no moje sny neboli ani zďaleka pokojné. Stále ma v nich prenasledovalo všetko to, čo som videla.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barush→SB Barush→SB | Web | 22. dubna 2009 v 16:35 | Reagovat

:)taky by se mi občas hodil takovej "časovrat":D

2 Lizz Lizz | Web | 22. dubna 2009 v 21:26 | Reagovat

zajím,avýl..xD opravdu.. ale obraceč času bych fakt nechtěla..xDD radši..xDD

3 Dada Dada | Web | 5. května 2009 v 16:36 | Reagovat

hmm najako tomu prestávam chápať, ale dúfam, že tomu čoskoro pochopím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama