Finlay II - 1.kapitola

5. května 2009 v 15:10 | Natasha |  Finlay II

Takže, je tu prvá kapča druhej časti. Budem rada, ak okomentujete. Kujuuu

Klik na CČ


Chvíľu som naňho nechápavo hľadela, potom sa moja tvár zamračila.

"Čo tu chcete?" spýtala som sa nahnevane.

"Ale, ale... pozrime sa. Ty si Fin?" uškrnul sa a prešiel mi prstom po líci. "Neskutočne sa podobáš na Bellatrix." V tej chvíli prišiel môj otec a pri pohľade na Malfoya sa tiež zamračil.

"Čo tu chcete?"

"Aké milé privítanie," precedil Lucius pomedzi stisnuté zuby. "Prišiel som si po dcéru." Tak toto ma zarazilo. Celých jedenásť rokov sa o mňa nezaujímal a teraz zrazu?

"Nikam s vami nepôjdem," povedala som rozhodne. Malfoy posmešne nadvihol obočie a uškrnul sa.

"Mám na to právo, si moja dcéra."

"Celých jedenásť rokov ste sa o mňa nezaujímali a teraz zrazu? Čo vás k tomu viedlo?" chcela som vedieť.

"Čo ťa je do toho?" zamračil sa a chytil ma za ruku. "Poďme." Teraz som sa však už naozaj nahnevala. Cítila som, ako mi od hnevu červenejú líca, keď vtom ma Malfoy pustil. Zaskočene som si pozrela na ruky a zbadala som okolo nich miznúcu zlatú farbu, asi takú, akej je oheň. Nenápadne som sa usmiala a pozrela som svojmu biologickému otcovi do očí.

"Ešte stále chcete, aby som išla s vami?"

"Toto si odskáčeš," zasyčal. "My dvaja sa ešte stretneme." Otočil sa a zmizol. Pomaly som sa vrátila do izby.

"Mrzí ma to," prišiel za mnou otec po chvíli. "Tušil som, že sa niečo také stane."

"To je v poriadku," usmiala som sa naňho a pozrela som na stenu.

"Kto je ten chlapec? Tvoj frajer?" spýtal sa ma po chvíli so šibalským úsmevom na tvári.

"Ale, daj pokoj," hodila som doňho vankúš. "Je to len kamarát."

"Tak len kamarát," pokúsil sa zatváriť vážne, no veľmi sa mu to nepodarilo, spravil len grimasu.

"Nath, poď sem, prosím!" začuli sme mamin hlas z vedľajšej izby.

"Áno, už idem!" Otec rýchlo vyšiel z mojej izby a ani mi nezavrel dvere. Hodila som za ním naštvaný pohľad, postavila som sa a chcela som zatvoriť, no začula som znepokojené hlasy svojich rodičov.

"Musíme s ňou ísť k lekárovi," šepkal otec. Zamračila som sa a vošla som do izby.

"Čo sa tu deje?" spýtala som sa zmätene, keď som zbadala malú Alison. Bola celá červená a mala vysokú teplotu. Pristúpila som k nej, chytila som ju za ruku, zavrela som oči a sústredila som sa. Po chvíli som zacítila, ako jej klesla teplota a usmiala som sa.

"Ako...?" mama na mňa prekvapene pozrela. S úsmevom som mykla plecami a vrátila som sa do izby. Zvalila som sa na posteľ, strčila som si do uší slúchadlá, pustila som si hudbu a zahľadela som sa do stropu. Hlavou sa mi preháňali všelijaké myšlienky, no ja som im nevenovala extra pozornosť.

"Fin, zlatko," do mojej izby vošla mama s Alison na rukách. Rýchlo som vypla hudbu a unavene som na ňu pozrela.

"Nie si hladná?"

"Ani veľmi nie," pokrútila som hlavou a odvrátila som sa. Mama po chvíli vyšla z izby a mňa nechala rozmýšľať.

Júl prešiel ako voda a ja som sa zobudila do krásneho augustového rána. Pozrela som na hodiny - bolo pol dvanástej. Neochotne som sa vymotala z prikrývky a vyliezla som z postele. V kuchyni ma už čakala mama s raňajkami.

"Prišiel ti list z Rokfortu," oznámila mi, len čo som vošla a položila predo mňa tanier s dvoma rožkami.

"Oplatí sa mi to jesť?" zaksichtila som sa. "Veď bude obed."

"Len to pekne zjedz," nanútila ma a vyšla z kuchyne. S povzdychnutím som si odhryzla z rožku a chytila som do ruky list. Otvorila som ho a začala som čítať. Zoznam kníh sa mi zdal neuveriteľne dlhý. Do Šikmej uličky som sa rozhodla ísť týždeň pred koncom prázdnin.

"Ešte si to nezjedla?" prebrala ma zo zamyslenia mama. S nechuťou som do seba natlačila obidva rožky a odšuchtala som sa do izby, kde ma čakala Narcissa. O nohu mala priviazaný list. Odviazala som ho, pohladila som ju po hlave a pozrela som na obálku. Podľa písma som spoznala, že list je od Alison. Písala mi, že už jej prišiel zoznam učebníc a do Šikmej uličky sa chystá ísť týždeň pred koncom prázdnin. Zároveň sa ma pýtala, či by sme sa tam nemohli stretnúť. Chytila som do ruky najbližšie pero a odpísala som, že sa s ňou rada stretnem. Priviazala som list na Narcissinu nohu a ona odletela.
Nasledujúce dni som nemala veľa času rozmýšľať nad návratom do Rokfortu, pretože som musela pomáhať mame s malou. Ako som neskôr zistila, nebola to žiadna zábava, aspoň sa mi však skracovalo moje čakanie. Keď však prišiel deň, na ktorý som si naplánovala výlet do Šikmej uličky, nikto nebol ochotný odviezť ma tam. Horko-ťažko sa mi podarilo presvedčiť otca, aby ma odviezol. Vyrazili sme tesne po obede a otec bol celou cestou nervózny. Nechápala som, z čoho, veď ja som mu nič nespravila. Nechala som to však tak a keď sme dorazili na Wall Street, rýchlo som vyšla z auta, rozlúčila som sa s ním a pustila som sa dolu ulicou. Deravý kotlík som našla za chvíľku a opatrne som vošla dnu. Ako minulý rok, aj teraz tam bol smrad z cigariet a alkoholu. Zvraštila som nos a pristúpila som k pultu.

"Vitajte, slečna Lestrangeová," usmial sa na mňa barman a previedol ma cez dav ľudí na zadný dvor. Odtiaľ som potom vstúpila do Šikmej uličky a zamierila som do Gringottbanky. V nej som si všimla, že gringottskí škriatkovia sú ešte nervóznejší než minulý rok. Hneď som aj zistila, prečo. Pred pár týždňami sa sem vraj niekto vlámal, no nič, našťastie, nezmizlo. Vzbudilo sa vo mne podozrenie, že viem, čo sa lupič pokúšal ukradnúť. Keď som vyšla von, nesmierne sa mi uľavilo. Teraz som mohla ísť pokojne nakupovať. Zamierila som do obchodu s knihami, kde som nakúpila všetky potrebné učebnice. Potom som sa presunula do obchodu s habitmi. Všetky mi už boli malé, tak som si musela kúpiť nové. Na moje prekvapenie som v obchode stretla Alison.

"Fin? Ahoj! Ako sa máš?" usmiala sa na mňa a pustili sme sa do debaty. Prezradila som jej, že za mnou bol Lucius Malfoy a ona na mňa zhrozene pozrela.

"A čo chcel?"

"Vziať ma preč," mykla som plecom. "Ale ja som sa mu nedala, trochu som ho popálila."

"Nesmieme čarovať mimo školy," preľakla sa.

"Ja som nečarovala, to bolo nechtiac," zamračila som sa, no hneď na to som sa uškrnula.

"Na čom sa smeješ?" pozrela na mňa nechápavo.

"Otoč sa," povedala som s nadvihnutým obočím. Z opačnej strany výkladu nám kývali Fred s Georgeom a obaja mali na tvárach svoje šibalské úsmevy.

"Hotovo," zahlásila pani, ktorá mi merala habit. Zoskočila som zo stolčeka a nasledovaná Alison som vyšla z obchodu.

"Čaute, baby. Aké bolo leto?" spýtal sa George.

"Dobré," odvetili sme naraz. "A u vás?"

"U nás tiež," povedal Fred. "Pozývam vás na zmrzlinu." Natešene som sa usmiala na Alison a spoločne sme nasledovali bratov do cukrárne. Sadli sme si von, zatiaľ čo chalani vošli dnu a kupovali zmrzlinu. Ja som celá rozradostená sledovala ľudí prechádzajúcich okolo nás.

"Nech sa páči," začula som Fredov hlas pri svojom uchu. Podal mi veľkú jahodovú zmrzlinu posypanú čokoládou. Všimla som si, že on má rovnakú. Nenápadne som sa uškrnula, poďakovala som a začala som jesť. Celý čas sme sa rozprávali o nasledujúcom roku na Rokforte.

"Všimli ste toho koktavého chlapíka v Deravom kotlíku?" chcel vedieť George. Obe sme pokrútili hlavou.

"Prečo?"

"Tento rok nás bude učiť obranu," oznámil Fred. "Volá sa Quirrel."

"Ešteže tak," potešila som sa. "Snáď bude lepší, ako tá pred ním."

"Tým by som si nebol taký istý. Keď sme prechádzali okolo neho, bolo z neho strašne cítiť cesnak," vyviedol ma z omylu George.

"Fred! George! Kde ste zmizli?" začuli sme po chvíli ženský hlas.

"Och, nie. Musíme ísť. Uvidíme sa na Rokforte," rozlúčili sa a zmizli. My sme dojedli zmrzlinu a rozlúčili sme sa tiež. Veci už som mala nakúpené, tak som sa vrátila čakať otca. Ten po mňa prišiel celý nazúrený.

"Ahoj, oci. Čo sa stalo?" pozrela som naňho zvedavo a usadila som sa na zadné sedadlo.

"Nič, nič, nevšímaj si ma," odbil ma nevrlo, no ja som ho hneď prekukla.

"Zas bol za tebou Lucius, však?" zatvárila som sa vážne. Otec prikývol a naštartoval. Niečo ma napadlo.

"Prečo Alison dostala tak zrazu takú vysokú teplotu?"

"Ja netuším," vzdychol si, no potom sa zarazil. "Vlastne máš pravdu, aj mňa by to zaujímalo. Pamätám sa, že ty keď si bola malá, tiež si takto zrazu vedela byť chorá, lenže ty si čarodejnica a ona nie." Nadvihla som obočie.

"Možno je," mykla som plecom. "Existujú aj takí čarodejníci, ktorí sa narodia v nečarodejníckej rodine. Niektorí v Rokforte takí sú."

"Ale..." začal.

"Uvidíme, keď bude mať jedenásť," prerušila som ho. O chvíľu sme zastali pred naším domom, kde nás už netrpezlivo čakala mama.

"Fin, poď, rýchlo," chytila ma za ruku a ťahala ma dnu. Dotiahla ma do mojej izby a vystrašene na mňa pozrela. Najprv som nechápala, no potom môj pohľad padol na veľký balíček na posteli. Pristúpila som k nemu a zamračene som naň hľadela. Po chvíli skúmania som sa rozhodla otvoriť ho, no mama ma zastavila:

"Opatrne, môže to byť nebezpečné."

"Neboj, dám si pozor," uistila som ju a začala som rozbaľovať.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barush Sbenko Barush Sbenko | Web | 5. května 2009 v 16:05 | Reagovat

=)wow sem hrozně zvědavá co tam bude.. =D dáš mi prosím zase vědět až bude napsaná další kapitola?? děkuju ;o)

2 Aeris - SB ♥♥♥ LoWujEmm Tvoj BloGG Aeris - SB ♥♥♥ LoWujEmm Tvoj BloGG | E-mail | Web | 5. května 2009 v 17:00 | Reagovat

tak toto ej peckove ale zatial som encitala tie ostatne dozadu...to je ppokracovanie pottera,

3 <Asci*-§-*eSBé> <Asci*-§-*eSBé> | Web | 5. května 2009 v 19:12 | Reagovat

super povídka dneska sem to všechno stihla přečíst uplně mě to dostalo jen tak dál...:o)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama