Finlay II - 2.kapitola

6. května 2009 v 17:22 | Natasha |  Finlay II

Tak a je tu druhá kapitola druhej časti. Dúfam, že sa vám bude páčiť a napíšte mi nejaké komentíky. Kujuu.

Klik na CČ



Keď som rozbalila balík, našla som v ňom niečo ako menšie akvárium, v ktorom poskakovalo niečo malé a huňaté. Usmiala som sa a položila som akvárium na stôl.

"Čo to je?" spýtala sa mama s nadvihnutým obočím.

"Chumáčik," odvetila som so širokým úsmevom. Vtom som si všimla, že pod akváriom je ešte krabica. Zamračene som ju otvorila a zbadala som v nej habit bledomodrej farby. Našla som pri ňom malý lístok. Chytila som ho a začala som čítať.


Milá Fin,

toto je Tvoj slávnostný habit. Určite sa Ti jedného dňa zíde, snáď som Ťa potešila. A staraj sa o chumáčika dobre, je veľmi prítulný.


"Od koho to je?" vytrhol ma zo zamyslenia mamin hlas.

"Nemám ani potuchy," pozrela som na ňu prekvapene. Podišla som ku chumáčikovi a zahľadela som sa naň. Mal nezvyčajnú horčicovú farbu.

"Kto mi ťa len poslal?" zašepkala som a opatrne som ho pohladkala. Chumáčik na mňa uprel svoje veľké oči a na moment sa mi zdalo že sa usmial. -Musím mu vymyslieť nejaké meno,- prebehlo mi mysľou. Teraz som však nemala veľa času myslieť na to, pretože mama ma zamestnávala ako nikdy predtým. Vďaka tomu mi týždeň ubehol rýchlejšie, ako by som si želala a prišiel čas vrátiť sa na Rokfort. Otec ma odviezol na muklovské nástupište a odtiaľ som prešla na nástupište 9 a trištvrte. Tam som sa stretla s Alison.

"Ahoj, Fin!" usmiala sa na mňa.

"Čau," zatvárila som sa kyslo, podišla som k vlaku a začala som doň tlačiť môj kufor.

"Čo sa stalo?" zamračila sa a pomohla mi s kufrom. Pokrútila som hlavou, vošla som do vlaku a išla som si nájsť voľné miesto. Netrvalo mi veľmi dlho, kým som ho našla. Sadla som si a Narcissu s chumáčikom som položila na miesto vedľa seba. Po chvíli za mnou dorazila Alison.

"Čo ti sadlo na nos?" sadla si oproti mne a pozrela na mňa s nadvihnutým obočím.

"Nič, len mám zlú náladu," uhla som pohľadom a zahľadela som sa von oknom. Vlak sa o chvíľu pohol. Dlho bolo ticho no potom Alison ukázala na chumáčika:

"Čo to je? Je to rozkošné."

"Chumáčik," odvetila som unavene. "Dostala som ho minulý týždeň s mojím slávnostným habitom."

"Slávnostný habit? Ten ti bude načo?" zamračila sa.

"Netuším, ale keď ho budem potrebovať, aspoň ušetrím," uškrnula som sa.

"Od koho si to dostala?"

"Nemám ani potuchy," mykla som plecom. Alison sa posadila vedľa akvária s chumáčikom a pohladkala ho. Chumáčik na ňu vypleštil svoje obrovské oči a znova sa akoby usmial.

"Ten je ale zlatý," uškŕňala sa a hrala sa s ním ďalej.

"Ináč je veľmi užitočný," poznamenala som.

"Hej? A v čom?" hodila na mňa prekvapený pohľad. Vtom však prišla teta so sladkosťami, tak som jej už nestihla odpovedať. Kúpili sme si niečo pod zub a znova sme si sadli.

"Tak na čo je dobrý ten chumáčik?" chcela vedieť Alison.

"Teraz sa to nehodí," odbila som ju s úškrnom.

"A má už meno?" vyzvedala ďalej.

"Ešte nie, nemala som čas vymýšľať mu meno," pokrútila som hlavou. Vtedy sa naše dvere otvorili a dnu vošli Fred a George.

"Ahojte, dámy," uškrnuli sa a prisadli si k nám.

"Ahojte," odzdravili sme.

"Máte rady pavúky?" spýtal sa jeden z nich.

"Áno, prečo?"

"Jeden náš kamoš má so sebou tarantulu, donesieme vám ju ukázať?"

"No, pokiaľ nežerú chumáčikov, tak kľudne," ozvala som sa.

"Wow, ty máš chumáčika? Odkiaľ si ho zohnala?"

"Vlastne som ho dostala."

"A volá sa...?"

"Ešte nemá meno," skočila do debaty Alison.

"Tak môžeme vymýšľať," potešil sa George a hneď mi aj s Fredom začali navrhovať rôzne bláznivé mená. Problém bol však v tom, že sme nevedeli, akého pohlavia môj chumáčik vlastne je.

"No, keďže sovu mám samicu, chumáčik nech je samec," rozhodla som s úsmevom. Tak sa okruh mien zúžil len na tie mužské, no čím viac ich bolo, tým boli bláznivejšie.

"A čo tak Tim?" navrhla Alison.

"Áno, to je dobré." Tim - to meno sa mi naozaj zapáčilo.

"Tak fajn, my vás na chvíľu opustíme, ideme za Leem a jeho tarantulou," rozlúčili sa o chvíľu a pri odchode na mňa Fred žmurkol. Šťastne som sa usmiala a pozrela som von oknom. Obloha už začínala tmavnúť a krajina sa poriadne zmenila. O chvíľu som v pozadí zbadala Rokfort. Veľmi som sa tam tešila, hrad bol ako môj domov. Vlak o chvíľu zastal a všetci sa vyhrnuli von. Tam už na prvákov čakal Hagrid. Keď pozrel naším smerom, usmiala som sa a zakývala som mu. On sa tiež usmial a odkýval. Obzerala som si prvákov náhliacich sa za Hagridom a všimla som si ďalšieho ryšavého chlapca. -Zrejme to bude príbuzný Freda s Georgeom,- usúdila som. Vedľa neho stál tmavovlasý chalan s okuliarami.

"Vidíš toho chalana s okuliarami?" drgla do mňa Alison. Prikývla som.

"Prečo?"

"To je Harry Potter."

"Harry Potter?" začudovala som sa. V živote som to meno nepočula.

"Ach, Fin, ty vážne nečítaš noviny?" prevrátila očami a potiahla ma, aby som išla. Ako sme sa predierali pomedzi študentov, zazrela som blonďavého chalana, ktorý mi bol neuveriteľne povedomý, no nemohla som si spomenúť, kde som ho videla.

"Ideš?" sestra už zúrila.

"Veď idem," zamračila som sa a predierala som sa ďalej. Tentoraz sme sa neviezli v lodiach, ale v kočoch, ktoré, na moje prekvapenie, ťahali testraly. Nechápavo som na ne hľadela. Alison ma dotiahla do koča, v ktorom sedeli nejaké chrabromilčanky. Mlčky sme si k nim prisadli.

"Ahojte," pozdravila nás jedna z nich. "Vy ste zo Slizolinu?" Prikývla som a zmätene som pozrela na Alison. Tá len mykla plecom a tiež sa tvárila prekvapene.

"My sme z Chrabromilu," prehovorila znova to robustné dievča. Malo dlhé bledohnedé vlnité vlasy, okrúhlu tvár a zelenosivé oči. Ďalšie dve prísediace boli skoro ako sestry, veľmi sa na seba podobali. Obe mali havranie kučeravé vlasy, uhľovočierne oči a boli neskutočne chudé.

"Volám sa Gabriella a toto sú Lucy a Liana," predstavila ich, "a vy ste...?"

"Alison," prehovorila sestra, "a toto je moja sestra, Fin."

"Och, vy ste sestry Lestrangeové," povedala Gabriella rozochveným hlasom.

"Nemusíte sa nás báť, my nie sme ako naša matka," ubezpečila som ich a im sa zjavne uľavilo.

"Vy ste druháčky?" zaujímala sa. "My už sme v treťom ročníku a poviem vám, druhý ročník nie je žiadna prechádzka ružovým sadom. Budete mať kopec úloh a učenia," rozhovorila sa a my sme ju nechali, čo, ako sme neskôr zistili, bola chyba. Gabrielle sa celú cestu do hradu nezavreli ústa, ale aspoň sme sa dozvedeli, čo približne budeme preberať. Konečne náš koč zastal a my sme rýchlo vyskočili.

"Tak sa uvidíme inokedy," zamávali sme im na rozlúčku a upaľovali sme do hradu.

"Fúha, tá Gabriella je riadne ukecaná," vzdychla som si.

"To teda je," súhlasila Alison a spoločne sme vošli do hradu. Vo Veľkej sieni už bola väčšina študentov, tak sme rýchlo zamierili ku slizolinskému stolu. Usadili sme sa vedľa dvoch vysokých tmavovlasých chalanov - jeden z nich mal prefektský odznak.

"Alison, povieš mi o tom... Harrym Potterovi?" pošepkala som.

"Ešte počkaj, nechcem zmeškať triedenie," odbila ma.

"Aj tak bude ten otrhaný klobúk ešte spievať," presviedčala som ju. Práve v tej chvíli vošli prváci. Znovu som zbadala toho blonďáka a znova som si nevedela spomenúť, kde som ho videla.

"Tak fajn," súhlasila sestra odrazu a zatiaľ, čo klobúk spieval, ona mi v krátkosti rozpovedala príbeh toho chlapca. Klobúk dospieval a ozval sa potlesk. Keď utíchol, predstúpila profesorka McGonnagallová so zoznamom v ruke.

"Keď prečítam vaše meno, sadnete si na stolček a ja vám na hlavu položím klobúk," ozýval sa jej tichý hlas po sále. Rad sa pomaly skracoval a vždy, keď k nám prišiel nový študent, nadšene sme tlieskali.

"Draco Malfoy," prečítala profesorka a z radu vystúpil ten bledý chalan.

"To je Draco?" zašepkala mi do ucha Alison šokovane.

"Ja som vedela, že ho poznám," povedala som a sledovala som, ako Draco pristupuje ku stolčeku. Posadil sa naň a profesorka mu chcela na hlavu nasadiť klobúk. Ten sa mu poriadne nedotkol hlavy a už kričal:

"Slizolin!" Draco sa víťazoslávne usmial, zoskočil zo stolčeka a pribehol k nášmu stolu. Posadil sa neďaleko nás, takže sme naňho dobre videli. Vtom sa mi vybavila prosba Narcissy Malfoyovej: -Keď príde Draco na Rokfort, daj mi naňho pozor.-

"Harry Potter!" vytrhlo ma z myšlienok. V sieni sa ozval šepot. Všetci zrejme poznali príbeh Harryho Pottera.

"Chrabromil!" vykríkol klobúk po dlhom tichu. Chrabromilský stôl zajasal a keď Harry prišiel k nim, Fred s Georgeom ho potľapkali po pleci. Rad bol už veľmi krátky, ostalo tam naozaj len zopár študentov vrátane toho ryšavého chalana, o ktorom som si myslela, že je Fredov a Georgeov príbuzný. O chvíľu na to sa mi to aj potvrdilo.

"Ronald Weasley!" Chlapec zbledol a pomaly kráčal ku profesorke, ktorá mu na hlavu nasadila klobúk. Ten ho poslal do Chrabromilu a chlapcovi sa zjavne uľavilo. Triedenie skončilo a hostina mohla začať. Najedla som sa do prasknutia a do klubovne som sa ledva dovliekla. Pomaly som vošla do spálne, kde na mňa hneď vyletela Enrica s Timom na hlave.

"Daj zo mňa tú vec dolu!" jačala.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 DiaMonDoLl ♥Sbnko♥ DiaMonDoLl ♥Sbnko♥ | Web | 6. května 2009 v 18:56 | Reagovat

tYOO dobrý fáákt :-* povedená povíídka .... já sem na blog taky dala svojí povídku xD Tak jí dyžtak zdbni plsky abyhc věděla xD Menuje se Anděl  dvou tváří xD

2 Endersa♦♣♠☺☻♥•◘○ Endersa♦♣♠☺☻♥•◘○ | Web | 6. května 2009 v 19:29 | Reagovat

Ahoj SB , nevím jak to mám říct....ty máš blog o povídkách a já te´d nemám moc čas, takže nemám ani jak psát komentáře když nevím o čem to je :( a je mi blbý psát : OBÍHÁM - na toto slovo jsem alergická :D takže asi přerušíme naše spřátelení....doufám že se na mě nezlobíš a chápeš mě! Budu tě i nadále navštěvovat,ale né tak často...
pp Endersa

3 Endersa♦♣♠☺☻♥•◘○ Endersa♦♣♠☺☻♥•◘○ | Web | 6. května 2009 v 20:39 | Reagovat

hm..... tak juá nevím, mě totiž příde takové blbé k někomu jít a zeptat se jen jak se má a nic neříct o jeho práci, u které musel strávit docela dost času, třeba jako ty s povídkama.... tak jak chces , me to je jedno--- jak chces :D
Endersa

4 °°°Nymphadora°°° °°°Nymphadora°°° | Web | 6. května 2009 v 21:17 | Reagovat

tedA...moC faJn..

5 Gabrielle Gabrielle | Web | 7. května 2009 v 12:54 | Reagovat

super, ešte som nemala tú česť pochváliť ťa. Páči sa mi tvoj štýl písania... Aj stránka je veľmi pekná. A samozrejme, ďakujem za diplom, je veľmi pekný. Len tak ďalej.

6 Barush Sbenko Barush Sbenko | Web | 11. května 2009 v 21:36 | Reagovat

super..=D=D dneska už to nezvládnu ae zítra budu pokračovat  v2.části Fin sem zvědavá co se bude dít..=D =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama